Kategória: Vaše príbehy

Moja mamička bude mať v novembri 84 rokov. Raz do týždňa sa stretneme na káve a pomedzi to si chodí do mojich sadov zbierať ovocie. Má už bakuľu na podopieranie sa, ale všade ju zabúda. A ja jej vravím: – Mamička, nenos ju. Veď sama ti hovorí, že ju nepotrebuješ. Tak ti aspoň nohy silnejú, lebo čo zaťažuješ, to dostáva energiu. Múdro ju nosí, lebo pri nastupovaní do autobusov si už nie je taká istá… Vyzbierala a pojedla toto leto v sade a pri našom dome desiatky kilogramov čiernych ríbezlí,…

Moja prvá, živá spomienka na babku je, keď som  mala asi 5 rokov. Boli sme v malom meste čakať na malej stanici babku, ktorá k nám prišla na Vianoce. Z vlaku vystúpila vyše 50 ročná žena v kroji s veľkými taškami a cez hlavu mala prehodený teplý vlniak. Nezaujímalo ma, čo niesla v tých ťažkých taškách, v očiach som mala len jednu otázku: Či je tam aj moja Magduška?! Tak sa volala bábika, ktorej babka mala ušiť „čáčovský“ kroj a mne ju mal priniesť Ježiško. Pre rodičov však boli dôležité…

V Nemocnici AGEL Levice sa denne rodia nové príbehy, a to doslova. Jedným z tých, ktorí pri ich zrode stoja, je pôrodná asistentka Bernadeta Severová. V rozhovore nám otvorila dvere do svojho sveta, kde sa radosť mieša s rešpektom a rutina s výnimočnosťou. Prezradila, čo ju priviedlo k tejto náročnej, no krásnej profesii, čo ju na nej najviac napĺňa, ako vyzerá jej bežný deň a ako prebieha v nemocnici starostlivosť nielen o ženy pri pôrode, ale aj pred ním či po ňom. Každé povolanie má svoj príbeh. Ako vyzerala vaša cesta k pôrodníctvu? Bola…

Kryštálové poháre a misy – skvosty domovov našich rodičov – boli viac než len obyčajný riad. Stáli hrdé a nedotknuté v sekretároch, kde ich lesk a krásna prepracovanosť pridávali na majestátnosti obývačiek. Niektoré boli darom k svadbe, iné súčasťou starostlivo vyberaného výbavy, ktorá mala reprezentovať vkus a eleganciu domácnosti. Aj keď sa v skutočnosti takmer nikdy nepoužívali, ich prítomnosť bola symbolom istého statusu. Ľudia si ich vážili nielen pre ich estetiku, ale aj pre pocit, že vlastnia niečo vzácne a výnimočné. Kryštálové poháre so svojimi jemnými rytinami a odleskami svetla…

Dnes by sa dožila 95 rokov. Neprejde deň, žeby som jej nevenoval aspoň myšlienku. Niekedy sa mi zdá, že počujem tlkot jej srdca a šum jej krvi v cievach, keď ma nosila pod srdcom. Neúnavne sa mi vracia ten obraz z detstva, keď sedela na medzi ukonaná po celodennej drine a ja som jej nazbieral na tri steblá jahody. Len spapaj, spapaj,povedala mi, hoci som videl, ako dobre by jej padli. Nevzala si. „Všetko čo v nás nezhasí čas od Teba máme viem mama“ odpočívaj v pokoji. Mama Veronka. Umrela…

Akí sme všetci majstri sveta, keď sa darí a zdravotné obtiaže obchádzajú našu schránku na míle. Však? Nezabúdajme, že nikdy nie sme v koži cudzej, len v tej svojej. I keď veľakrát sa pasujeme do úlohy mudrlantov, ktorí nezjedli len múdrosť sveta, ale aj Božiu. V posledných dňoch umreli ľudia, dokonca aj známe hviezdy a hviezdičky, ktoré sa rozhodli pre radikálne ukončenie bytia. Smutné, keď človek sa nadýchne (aké sú myšlienky?) naposledy a stlačí spúšť, zaleje množstvo liekov do útrob, kníše sa na domácky pripravenom popravisku alebo štýlom harakiri sa…

1.Nekúpiš! 2. Nemáš! 3. Nezožerieš! 4.Nepriberieš! 5.Neminieš! Okrem mentálneho tréningu je to aj skvelý nácvik chudoby, ktorou sa nám vyhráža koalícia, alebo ak zvolíme opozíciu a naopak. A fakt som si uvedomil, koľko zbytočných hovadín som kupoval. Krémiky, keksíky, oriešky, šunočky, nátierky, klobásky, ovocie, chlieb, pečivo, nápoje. Tak uvidím. Vraj sa na to dá zvyknúť. A zároveň som si uvedomil, ako sa tu máme dobre. Slovensko je rajom diétnych poradcov, kondičných trénerov, zaručených odborníkov na okamžité chudnutie so zázračným tabletkami… Skrátka, prekvitá chudnuteĺský biznis. A kým bude verejný priestor plný…