Kategória: Vaše príbehy

A vy ešte máte muža? Viete kde si môžete kúpiť kašmírové sako za 16 eur? Také, ktoré vám dobre padne na prsiach, i na bruchu a netreba na ňom skrátiť rukávy, ani si ich pri chôdzi pridŕžať v pästiach? Vo Vintage, teda v second hande. A keď sa postavíte do radu pred otvorením obchodu v deň „novej kolekcie“ (nemajú radi keď poviete nový tovar, opravia vás) objavíte aj iné poklady. Mám aj baloňák Burberry za 21 eur. A nie je to fejk. Čakajúc v tomto rade som sa niekoľkokrát stretla…

Mnohé z nás sa nachádzajú v novej etape života. Sú v tom veku, keď pri pohľade do zrkadla vidia vrásky, biele vlasy a o pár kíl viac alebo menej. Naokolo vidia mladé ženy vo veku 25 rokov a povzdychnú si s nostalgiou. Ale príliš často zabúdajú že aj ony mali 25 rokov, rovnako ako tie dnešné ženy. Na jednej strane je mladosť a radosť zo života, na druhej strane je múdrosť, skúsenosti a dobré srdce. Dosiahli ste zatiaľ každý cieľ v situáciách, ktoré ste zažili. Mali ste 30, 40, 50,…

Pochopila som, že nemusím dokončiť všetku prácu za jeden deň. Že život plynie a absolútne nič ho nezastaví. Že všetko môže skončiť mihnutím oka. Pochopila som, že veci nikdy neboli dôležité. Najdôležitejší je čas, ktorý máme a čo s ním robíme. Že ak nebudem v práci, nahradia ma, ale moje emocionálne zdravie je nenahraditeľné. Pochopila som, že jedlo môže vyplniť prázdnotu žalúdka, ale nie dušu. Že mám právo si užívať každú sekundu, čo mám. Že za peniaze sa dá kúpiť výlet, ale nie čas. Že keď potrebujem priestor…beriem si ho.…

Mala som osem rokov, keď som stála nad otvoreným hrobom svojej mamy. Odvtedy uplynulo takmer šesťdesiat rokov, no i tak si živo spomínam na moju prvú myšlienku pri pohľade do jamy. Veď ani nie je veľmi hlboká, tak prečo každý tak narieka. A druhú, že keď ma všetci tak veľmi ľutujú, tak mi možno Kornelka požičia tú bábiku, ktorú jej priniesol bratranec z Viedne. Nič mi nedochádzalo a to ešte ani o pár rokov neskôr, keď som v školskej súťaži recitovala báseň Emila Boleslava Lukáča: „… pod temnou hrudou, vlhkou…

Dnes som si privstala a už o šiestej ráno som vyprala tkané koberce, ktoré mám v kuchyni. Milujem ich, lebo sú také dedinské a jednoduché. Potom som v záhradke zasiala to, čo sa pýtalo do zeme a celá šťastná som utekala do nechtového štúdia. Onedlho budem  mať 68 rokov a tak som si urobila radosť a dala som si pekné nechty ako darček. Moje ruky robia aj ťažkú prácu. Rúbem drevo, opilujem stromčeky, záhradu poryľujem. Keďže som sama v dome, musím robiť aj mužské práce. Môj otec bol kominár, naučil…

Pochopila som, že nemusím dokončiť všetku prácu za jeden deň. Že život plynie a absolútne nič ho nezastaví. Že všetko môže skončiť mihnutím oka. Pochopila som, že veci nikdy neboli dôležité. Najdôležitejší je čas, ktorý máme a čo s ním robíme. Že ak nebudem v práci, nahradia ma, ale moje emocionálne zdravie je nenahraditeľné. Pochopila som, že jedlo môže vyplniť prázdnotu žalúdka, ale nie dušu. Že mám právo si užívať každú sekundu, čo mám. Že za peniaze sa dá kúpiť výlet, ale nie čas. Že keď potrebujem priestor…beriem si ho.…