Navigácia

Kategória: Vaše príbehy

Najčítanejšie Vaše príbehy 

„Toto je naša golfová dámska jazda, vek 50 až 80.“ Zakladateľkou a kapitánkou je známa „princezná Arabela“

Redakcia

Práve dnes má naša najstaršia členka narodeniny, 80 rokov. Skupinu som založila v roku 2015 a volá sa: Gaudi Golf Genius. Stretávame sa cez víkendy, ale golf chodíme hrať aj do zahraničia. Poznáte šport, ktorý nepozná žiadny handicap? Nie je dôležité koľko máte rokov, akú máte postavu, jednoducho dôležité je len jedno a to CHCIEŤ. Kto ešte nepočul o golfe vôbec nič, tak podstata je dostať loptičku z odpaliska do jamky a vyhráva ten, kto to dokáže s najmenším počtom úderov. Každý začal s golfom z iného dôvodu. Medzi také najviac spomínané môžeme zaradiť…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

O dva dni budem mať 71 rokov! No a čo? Život ma stále baví!

Redakcia

„Počkaj, musím sa pozrieť do kalendára,“ to je jej obľúbená veta. Bez neho by už Milka nemohla koordinovať množstvo stretnutí, bohatý každodenný program. V pondelok stretnutie vo firme, v utorok televízia, streda prechádzky, štvrtok babinec, filharmónia, múzeum, divadlo, fototermín… zoznam aktivít je nekonečný.   „Život je úžasný,“ hovorí Milka. Očný tieň musí ladiť s oblečením, biela košeľa je základ jej šatníka. Vlasy vždy upravené, teraz trochu kratšie. Je toto seniorka, alebo stará žena? Pred niekoľkými desaťročiami sa 50 – ročný človek už považoval za starého, život sa už ako keby…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Moja vyše 90 ročná mama s hrôzou pozerá, čo sa to deje.

Redakcia

Moja mama má vyše 90 rokov. Jej hlavnou zábavou je televízor. Je celý deň s postavami súdnych siení, s Voštinárovým Inkognitom, policajtmi v akcii, s duchovným slovom Luxu a pravidelnými hlučnými reklamami,… Uzatvorený svet sa stáva reálny,… „Pozri pozerajú sa na mňa.“ a zakýva do TV. To sa často stáva. Ale položí kontrolnú otázku, či ju môžu vidieť. „Nie nemôžu“ odpoviem. Zatvári sa, že ja o tom nič nemôžem vedieť a s postavami komunikuje ďalej. Posledné dni samé zlé správy o počte nakazených. S hrôzou pozerala, čo sa to deje.…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Radšej sa pýtajte ako sa mi darí, než ako sa mám!

Redakcia

Darí sa mi dobre. ešte môžem pracovať, mám teda opatrené tie prepotrebné malé ciele, mám peknú rodinu s dobrými vzťahmi, mám príjemný byt, za 15 minút som pešo v prírode, som v podstate zdravá, na zopár jaziev na tele a na duši, a jednu titánovú platničku v zápästí… ľavú ruku v lakti nevystriem, od nevydarenej operácie, ale viem s tým existovať, aj plávať… na pravom oku mám zdeformovanú sietnicu, ale keď ho privriem, vidím, čo potrebujem. zvykla som si dávno na MHD, aj ostatnú hromadnú prepravu, občas nechápem, čo sa…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Som podnikavá superbabka a v živote sa mi to vypláca, hovorí 62 ročná Magda

Redakcia

Každý má svoje vlastné hodnoty a  životné skúsenosti. Ale v živote každej modernej ženy je niekoľko vecí, ktoré by si mala dopriať, aby sa cítila sabavedomo a pohodlne. Možno mi budú niektoré oponovať, že čo si ja už len môžem dopriať, keď nemám dosť peňazí, nemám už ani dosť síl a veru ani náladu. Som presvedčená, že práve to, o čom chcem hovoriť, ovplyvňuje našu náladu, naše zdravie a dokonca i psychiku a vitalitu. Ono to totiž spolu súvisí. Čím viac vitality, tým viac príležitostí na zarobenie peňazí, na dosahovanie…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Šetrilo sa u vás doma? Spomienky Anky Kollárovej

Redakcia

Všetko jedlo sme si dokázali doma dopestovať a dochovať. Do obchodu sa chodilo len po cukor, soľ, kakao… prášky na pranie, mydlá a iné nutnosti, ale základné suroviny sme mali z našej záhrady a našich polí, počnúc múkou z obilia z našich polí a zomletou v našom dedinskom mlyne, olejom z našich slnečníc a lisovaným v neďalekej lisovni, makom, strukovinami, orechmi a inými dobrotami. Mlieko a maslo sme mali od našich dvoch kozičiek, na rannú praženicu padlo za obeť hodne vajíčok od našich sliepok, husí a kačiek, ale aj zajacov…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Aké vzácne sú dnes pre mňa chvíle strávené s mojou starkou! Ďakujem Bohu, že som mohol prežívať takéto detstvo.

Redakcia

Vidím to, ako keby to včera bolo, keď som ako chlapec vybehol u starkej v Nedanovciach na ulicu,vlastne bola zároveň aj hlavou cestou a v každú sobotu sa to hemžilo “Vrabčiarmi“,ako ich v okolí s obľubou prezývali, ktorí sa ako vyrojené včely vrhli do upratovania svojho priedomia, chodníka a cesty pred svojím pozemkom automaticky, bez výzvy, bez prosieb v miestnom rozhlase, spontánne, vedení svojou zodpovednosťou za priestor, v ktorom žijú. Väčšinou švihali s metlou, najskôr prútenou na hrubo a potom cirokovou načisto mladé devy, ktoré sa popri tom dohovárali, koho…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Oženil som pred päťdesiatimi rokmi ako 21-ročný, ale mal som šťastie na ženu, hovorí Martin

Redakcia

Bol to taký nápad. Zoberme sa 23. decembra. Ona ešte nemala 20, on ani 21. A bol vojak. K svadbe predsa patrí „opušťák.“ Takí sme my boli „vychcaní.“Bola to malá svadba. A trochu čudná. Brat mi za ušami neustále šomral, aby som ušiel, že ešte mám čas.  Sobášiaci si poplietol meno nevesty, na čo som ja povedal NIE. A fotograf, asi tiež nie najtriezvejší, si nás zaostril ako v danej chvíli vedel. Ale, zobrali sme sa. Do rána, teda do Štedrého dňa napadlo 15 centimetrov snehu a ráno sa ma…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Ženy milujú kvety. Možno preto, lebo sa v nich vidia?

Redakcia

Françoise Saganová napísala: “ Vydatá žena sa pozná podľa toho, že si sama kupuje kvety“ Som zrejme iná. Kvety si nekupujem, nestrihám v záhrade, netrhám na lúke. Mám rada kvet v jeho prirodzenom prostredí. Sledujem ho ako rastie jeho byľ, lístky sa rozvinú, nasadia sa puky a pomaly sa roztvoria do farebného kvetu. Každý kvet má svoju vôňu. Inú pri rannej rose, inú za slnka lúčov, po daždi, či za noci. A keď príde ich čas lupienky zhadzujú, hlávky sa sklonia. Prúd ich života a krásy sa zastaví. Ján Smrek…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Ahojte Superbabky! Dnes vám chcem porozprávať, ako mňa a moje sestry rodičia vychovávali

Redakcia

Celá výchova každého jedinca začína v rodine. V tej mojej boli zachovávané úžasné pravidlá, podľa ktorých sa mi podarilo vychovávať a vychovať aj moje deti. U nás sa nesmelo klamať! Boli sme tri sestry a pokiaľ mi pamäť siaha, vždy sme sa podelili. Či to boli cukríky, čokoláda, keksík, krumply cukor, dokonca aj banány. Do dnešného dňa ich nevyhľadávam, zato moja najmladšia sestra Dagmar v tom období, období šesťdesiatych rokov, by aj život položila za toto ovocie. Pre nás bolo úplne prirodzené, keď som jej s radosťou posunula svoje banány…

Zobraziť viac