Kategória: Vaše príbehy

Ahojte! Chcem s vami prebrať jednu veľmi ťažkú tému a to je rozpad manželstva. Čo robiť, keď vás manžel opustí po spoločne strávených niekoľkých desaťročiach? Snažili ste sa byť dobrou ženou. Mal vždy navarené, ožehlené, spolu ste vychovávali deti a preto ste si mysleli, že spolu budete žiť až do smrti a on sa zrazu zbalil a odišiel k mladšej a príťažlivejšej žene. Tak presne toto sa mi stalo. Manžel odišiel a o dva mesiace na to sme boli aj rozvedení. Odvtedy stále rozmýšľam, kde som urobila chybu a viete…

Pamätám si presne, keď som pred pár rokmi ako módna dizajnérka zrealizovala jeden sympatický projekt na podporu slobody v obliekaní pre zrelšie ženy. V našej spoločnosti totiž stále pretrváva množstvo predsudkov ohľadom toho, čo je vhodné si obliecť v akom veku a čo je už takzvane cez čiaru. Ktoré farby a strihy patria iba k mladosti a „jedine ktoré“ si môžete dovoliť vo vyššom veku. Myslím, že nemusím pokračovať. Viete zrejme presne, čo mám na mysli. Rozhodla som sa vtedy urobiť porovnanie. Tie isté vybrané modely šiat, ktoré som mala nafotené na krásnych profesionálnych modelkách z Czech…

Darinu poznám veľa rokov. Už v tridsiatke vážila 130 kg, čo je pri výške 155 cm naozaj veľa. Zobral si ju za ženu vdovec s dvomi malými deťmi, ktoré potom sama vychovala, lebo ich otec zomrel na infarkt. Ešte nemal ani 40 rokov. Darina im dala všetko, čo môže dobrá matka dať svojim deťom. Nie, nebola vynikajúca kuchárka, ale ako právnička zarábala dosť peňazí, aby mohli chodiť do kvalitných reštaurácii, nakupovať len to najlepšie jedlo. Deti vyrástli, odišli z domu a Darina zostala sama so svojim psom. Celý jej pohyb…

Možno ste už niektoré počuli meno Kamila Kay  Strelka Kanková (zomrela pred 4 rokmi ako 90 ročná). Napísala niekoľko kníh o svojom živote, ktorý veru aj stojí za napísanie. Zhrniem to veľmi stručne. Známa rozhlasová redaktorka v roku 1968 emigrovala so svojim manželom a dvojročnou dcérou Evkou najskôr do Kanady a potom do USA. Začínali od piky. Umývali riad, upratovali, ale postupne sa vzmáhali, až si otvorili realitnú kanceláriu na Floride a veľmi dobre sa im darilo. Šikovná dcéra Evka bola vynikajúca študentka a dotiahla to na vysokú vojenskú funkciu…

Z Floridy, kde sme prežili väčšiu časť svojho života, sme sa teda presťahovali, ako sa hovorí – na staré kolená – do vlasti. Najmä ja, nepokojná duša, som sem-tam odletela na miesta, kde sa práve nachádzali naše deti. Vidieť ich, vystískať ich, potešiť sa z ich úspechov. Veľkým pomocníkom na kontakt s nimi je pohovoriť si a vidieť sa cez skyp. No nestačilo to. Keď sa ozvú moje túlavé topánky, ja musím ísť. Deti boli ďaleko a my sme sa bez nich časom cítili ako koly v plote. Síl rokmi…

Pred 12 rokmi som sa stala šťastnou babičkou vytúženej vnučky Carolinky. Nebolo nad to sledovať jej každodenné roztomilé prejavy a pokroky. Ešte som ju len kočíkovala a už som si v duchu predstavovala čas, kedy sa začne vypytovať : „Čo to je? A prečo?“ Ani poriadne  neviem kedy sa to stalo, ale čas veľmi rýchlo ubehol a z Carolinky, hoci je to stále dieťa, sa stala malá slečna! Vždy som jej ochotne vysvetľovala, rozprávala príbehy, niektoré aj vymyslené. Ona sa ma primerane veku pýtala, ja som jej primerane veku odpovedala.…