Najčítanejšie Vaše príbehy 

Životný príbeh Jany Durajovej (57 rokov)

Keď som v 19 rokoch spoznala svoju veľkú lásku, myslela som si, že môj život je ako rozprávka. Páčil sa mu môj úsmev a mne jeho krásne oči. Bol to krásny vzťah plný lásky a vzájomného obohacovania sa. Aj keď bolo spoznávanie preskúšané 2 rokmi vojenčiny, náš vzťah bol silnejší, krajší a pevnejší. V 22-och rokoch som sa vydávala. Plánovali sme veľkú rodinu a po nejakom čase som sa stala aj najšťastnejšia mamička a môj manžel Janko najlepší ocko na svete. Tým, že môj manžel miloval hudbu, (mal kapelu, hrával na trúbku), pri povinnostiach, ktoré sme…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Ťažký život slovenskej opatrovateľky v Rakúsku

Každé tri týždne som cestovala vyše tisíc kilometrov až na švajčiarsko – rakúske hranice. Trvalo to 15 až 19 hodín a išli sme za každého počasia. Opatrovala som 90 ročnú pani, ktorá bývala sama v dome na kopci. Asi 100 metrov od nás bola zjazdovka a lanovka. Prišla som k nej skoro 60 ročná s trojtýždňovým kurzom nemčiny. Keďže pani bola z Južného Tyrolska, často používala  talianske výrazy a slovensko -nemecký slovník mi veľmi nepomohol. Aj rodina sa s ňou rozprávala nárečím Montafónu, ktorý má ďaleko od gramatickej nemčiny. No dôležité bolo,…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Moja talianska skúsenosť. Život bez veku! ÚŽASNÉ!

Mladým ľuďom sa už štyridsiatnici  zdajú starí. Myslia, že v tomto veku sa už život končí. Aký koniec? Ja mám 55 rokov a len teraz som začala žiť. Vlastne teraz viem, že život sa začína vtedy, kedy vy chcete a je jedno, či máte 50, 60, alebo 70 rokov. A to nie je teoretizovanie, ale moja osobná skúsenosť, ktorá ma oprávňuje toto tvrdiť. Môj život sa od základu zmenil, keď som mala 45 rokov. Stretla som svojho budúceho talianskeho manžela. Prežila som turbulentné romantické obdobie (veď aké iné s Talianom?).…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Jej problém nevyriešil útek z domu, alebo väzenie ako záchrana?

Monika L. nemala doma práve na ružiach ustlaté. Matka si totiž vodila domov každú chvíľu iného priateľa a svojho pravého otca Monika ani nepoznala. Keď ju raz jeden podnapitý matkin hosť začal nevyberane obťažovať, už to jednoducho nevydržala. Zbalila  si kufrík, napísala matke len stručný odkaz a odišla z domu. Kam, to  nemala tušenie. Jedno je však jasné, že všade bude lepšie ako v byte, kde to páchlo dymom a skysnutým vínom a kde pri myšlienke, že niektorý z matkiných priateľov jej začne „venovať“ väčšiu pozornosť, nemohla od hrôzy zaspať. Dve noci prespávala u kamarátky, ale to nebolo…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Upratovanie s mamou

Po dlhých rokoch som si zopakovala predvianočné upratovanie s mamou. Ako dievča som od mala dostávala zadania ako pomáhať so “ženskými” prácami v domácnosti. Predvianočné upratovanie bolo záležitosťou mami a mňa. Otec sa vytratil lebo mal koncoročné “uzávierky” v práci a po bratovi sa zľahla zem, keď sa spustil vysávač. S mamou sme vygruntovali celý byt. Okná, záclony, vitríny, skrine,…boli sme dobrý tím, mama velila a ja som vykonávala. Ale všetko po našom zásahu voňalo čistotou. Potom sme spolu piekli a mužská časť našej rodiny prišla vo chvíli, keď sa…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Predvianočný čas s Máriou Novákovou

V čase  adventu  mnohí z nás nemusia už  ukrajovať z času na klasickú prácu od-do… Myslím na našu vekovú komunitu- babky a dedkov… A samozrejme, aj tak sa nezastavíme a deň je aj pre nás krátky. Už prežívame všeličo inak a teda aj Vianoce. Už nepotrebujeme klasické darčeky spotrebného charakteru, (podobných vecí sa skôr zbavujeme), Vianoce sú predovšetkým akákoľvek chvíľa, keď môžeme pozorovať zrkadlenie zvykov z pôvodnej rodiny v rodinách našich detí a všímame si aj ich nové rituály. Už možno nepečieme v desiatkach koláče a neberieme si “dovolenky” na…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Smutný príbeh s dobrým koncom?

Nie každá žena je schopná z rôznych príčin donosiť dieťa. Nemusí pomôcť ani umelé oplodnenie. V niektorých krajinách majú rodičia možnosť, aby im vynosila dieťa tzv. náhradná matka. Je to pomerne bežné napríklad v Spojených štátoch, odkiaľ je aj náš príbeh. Anne a Michael dlho hľadali kliniku asistovanej reprodukcie a potom náhradnú matku svojho dieťaťa. Našli Evelin. Keď sa blížil čas pôrodu, Evelyn musela nastúpiť do nemocnice skôr, lebo ju čakal cisársky rez. Veľmi sa bála, nie o seba, ale o deti, lebo čakala dvojičky. Operácia bola úspešná a na…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Aj po pätnástich rokoch smrť matky veľmi bolí

V to osudne ráno, 8.12.2003 sa mama ešte vrátila spred domu priniesť mi figy, ktoré zabudla v taške. Bol mrazivý pondelok. Išla vtedy na filmovačku do Sniny za svojimi “Božími deťmi,” Rómami. Pripravovala cyklus Devloreskere chave. ,,V piatok sa vrátim!” zakričala ešte a bežala k starému rozhlasu. Nastúpila do malého autobusu spolu so staručkým vodičom a  kameramanom a vybrali sa na  dlhu cestu na Východné Slovensko. Medzi Švábovcami a Horkou dostali hodiny a oproti idúce auto do nich vrazilo. Mame, tanečníčke z Lúčnice amputovalo končatinu a po 4 hodinách skonala…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Keď sa v živote všetko pokazí

Anka bola šikovná aranžérka a jej manžel zručný a podnikavý. Po revolúcii začali podnikať. Mali firmu, ktorá vyrábala rôzne transparenty, reklamné nápisy, markízy. No prišli nové technológie, počítačové spracovanie a ich zručnosť už nebola potrebná, firma postupne strácala klientov, až nakoniec ju museli zatvoriť. Manžel to riešil alkoholom, nikde už potom nepracoval a všetky zarobené peniaze prepil. Anka sa stále snažila nájsť si prácu, ale o aranžérky už nebol záujem. Ale táto pracovitá, sympatická žena si vždy vedela zohnať prácu. Manželstvo sa rozpadlo a tak sa snažili nájsť kupca na krásny štvorizbový byt v dobrej…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Občas si želám, aby som nemala deti

Ivana vošla do ordinácie psychológa, sadla si na gauč  začala plakať. „Ja ho asi zabijem.“ Jej syn má poruchu  pozornosti spojenú s poruchou správania (ADHD). Je hyperaktívny, nepostojí na mieste. Keď musí čakať v rade, na vodu či v jedálni, odtláča ostatných, aby bol prvý. Bije deti a keď ho ony udrú, rozčúli sa a potom ich hryzie. „ V škôlke pohryzol dieťa tak, že krvácalo, a preto ho vyhodili,“ rozpráva Barbara. Teraz chodí do školy, ani tam to však nie je najlepšie. „ Vykrikuje na učiteľku a bez príčiny ju kedykoľvek preruší. Chodí po triede, lebo…

Zobraziť viac