Kategória: Predstavujeme vám

Záchranárom, ich práci a momentálnemu enormnému nasadeniu so zvýšeným rizikom možnej nákazy koronavírusom COVID-19 sme venovali už niekoľko článkov. Dnes sme sa stretli s dlhoročnou záchranárkou Bc. Zitou Csemezovou slúžiacou na stanici RZP v Seredi. Pani Csemezová, ako dlho ste profesionálnou záchranárkou? K záchrannej službe som nastúpila v roku 1986. Pred nástupom na záchranku som pracovala na ARO v Galante a predtým vo vojenskej nemocnici. Máte teda veľmi dobré základy, hlavne z ARO. Na záchranke teda pracujete viac ako 30 rokov. Dá sa k niečomu počas vašej služby v minulosti…

Zobraziť viac

Nie je to nič výnimočné. Moje rúška nie sú na jednotku, lebo som krajčír samouk, ale verím, že pomôžu. Kamarátke z detstva som posielala strihy a návod, ako má šiť rúška priamo do epicentra v Taliansku. Bola zúfalá, že nič tam nefunguje. Všetko je zatvorené, rúška už nemajú. Viem, že to nemajú ľahké a aspoň takto môže aj ona pomôcť. Pomáhať je pre mňa samozrejmá vec. Aj nám veľa ľudí pomohlo a ja  by som nemohla so založenými rukami len tak sedieť. To nedokážem! Valika Má len 52 rokov, ale…

Zobraziť viac

Už v piatich rokoch som si vytýčila celoživotný cieľ, starať sa o seba, o svoje telo, myseľ a ducha, ale hlavne pracovať sama na sebe. Nikto to nemôže urobiť za mňa. Mama ma zapísala na hodiny baletu, ale ja som cvičila, zdravo a striedmo sa stravovala a veľmi intenzívne som chcela nasávať nové informácie. Časom som zistila, že byť v rovnováhe a v pohode si vyžaduje venovať počas dňa a každý deň rovnomerne a rovnocenne pozornosť a starostlivosť štyrom pilierom, a to TELU, STRAVE, POHYBU a MYSLI. O tom som nedávno napísala aj tri knihy, „Mám 60 rokov, no a?“ – strava a telo,…

Zobraziť viac

Volám sa Veronika, mám 67 rokov, bývam v Prešove. Na dôchodku som sedem rokov. Pracovala som v lekárni, prevažne v ženskom kolektíve, čo nerobilo stále dobrotu. Chcem vám rozpovedať môj príbeh, ako ma zradilo moje zdravie a čo, alebo kto mi pomohol. Prvá embólia prišla v roku 1996 po ženskej operácii. Po liečbe a následnom liečení v Tatranskej  Kotline to bolo fajn a po dvoch mesiacoch som už pracovala. Tá druhá embólia prišla v roku 2012. Mala som obrovské problémy s dýchaním, pracovať som už nemohla a bohužiaľ spraye, ktoré…

Zobraziť viac

Minulý rok v septembri daroval obličku svojmu známemu, spevákovi skupiny 100 °C Karlovi Vaňkovi. „Podpora prevencie mi dáva zmysel. Ľudia by sa mali viac zaujímať nielen o svoje zdravie, ale aj o zdravie svojich priateľov a príbuzných. Často krát totiž môžu pomôcť bez toho, aby to čo i len tušili.. A nie je to pomoc hocijaká. Je to niečo, čo sa nedá kúpiť. V porovnaní s tým je aj to najdrahšie Ferrari len kusom plechu,“ vysvetlil dôvod podpory Karel Zima. Herec sa s muzikantom Karlom Vaňkom stretol niekoľkokrát pri nakrúcaní. Minulý rok…

Zobraziť viac

Moje meno je Ľubica Hajdušková, pochádzam z Hlohovca, ale už 46 rokov bývam v Pezinku. Som dôchodkyňa, ktorá rada tvorí rôzne ručné práce. Moja drahá mamička ma naučila šiť, vyšívať, háčkovať aj štrikovať, za čo som jej veľmi vďačná. Po tatíčkovi som zdedila výtvarné vlohy. Celý život som tvorila rôzne veci, pri ktorých som tieto danosti zúročila. V posledných rokoch ma uchvátili ručne vyrobení anjeli, veľmi rada si pri nich oddýchnem, je to môj relax a moja radosť. Šijem ich iba s pozitívnym pocitom a radosťou, aby boli týmito mojimi…

Zobraziť viac

Po ukončení štúdií prišli desaťročia práce v televízii so spravodajským, dokumentárnym a výnimočne i s hraným filmom. Potešilo ma, keď ma vynikajúci režisér Štefan Uher v roku 1981 oslovil, aby som v jeho, dnes už klasickom, skvelom filme Kosenie Jastrabej lúky zahral seba, čiže televízneho redaktora, nakrúcajúceho reportáž na dedine. Partnerom mi bol hneď v úvodných záberoch tohto filmu oscarový Jozef Kroner. Ďakujem osudu, že som sa počas celej svojej televíznej kariéry redaktora, či moderátora a zavše i ako režiséra mohol venovať umeniu audiovizuálnemu. Boli to vzrušujúce a krásne časy.…

Zobraziť viac

Tieto vajíčka sa volajú pysanky. Každá krajina má svoju kultúru a tradíciu, ktorá sa odráža najmä na ľudovej tvorivosti. Pysanky sú tradičné ukrajinské veľkonočné vajíčka, ktoré aj u nás maľujú zručné žienky v rusínskych obciach na východe Slovenska. Jednou z nich je aj  sedemdesiatročná Maria Pavičová, pôvodným povolaním učiteľka. Ako inak, maľovať túto krásu sa naučila od svojej mamy a tá sa to zase naučila od svojej. Jednoducho rodinná tradícia. Ako toľká krása vznika? “Môže sa robiť technikou batikovania, alebo voskovania. Ja používam obe. Pri batikovaní sa vosk nanáša na…

Zobraziť viac

S manželom som sa zoznámila v roku 1976 a za 2 roky som sa vydala, odišla som žiť do Juhoslávie. Naše šťastie netrvalo dlho, len 15 rokov. Manžel náhle zomrel. Ostala mi 7 ročná dcéra a 14 ročný syn. Bola vojna a ja som sa s deťmi vrátila na Slovensko a k môjmu povolaniu učiteľky. Nepodarilo sa mi deti presvedčiť, že aj tu je ich domov. Dcéra už doštudovala v Pule. Ale mňa tam už nikto nečakal. Firma, kde som pracovala 10 rokov po rozpade Juhoslávie odišla do likvidácie. Úplne náhodou som…

Zobraziť viac