Najčítanejšie Vaše príbehy 

Môj deň sa začína slovami: Dobré ráno Alicka! Dnes bude krásny deň!

Najviac zmien v mojom živote sa udialo v decembri. Pred 32 rokmi som priletela do USA. Vtedy sa skončil môj život v istote, akú som poznala od detstva. V decembri pred 30 rokmi som sa vydala. Moje šťastie sa skončilo opäť v decembri, keď som po dvadsiatich šťastných rokoch stratila manžela. Pre mňa to znamenalo nielen stratu milovanej osoby, ale aj zmenu spoločenského statusu, dynamiky  priateľstiev a plánov do budúcnosti. Trvalo mi to dosť dlho, kým som si vybudovala nový život, kým prišli nové plány. Na začiatku tohto roku som…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Čím som staršia, tým som so svojim životom spokojnejšia, hovorí pani Iveta

Mala som to urobiť skôr. Keď som bola mladšia, myslela som si, že v 55 rokoch budem bohatá. Keby som vedela, že nie, ušetrila by som si oveľa viac peňazí. Keby som mohla vrátiť roky späť, určite by som si vždy potrpela na pekný účes a kvalitné topánky. Mala som si sama seba vážiť a potom by si ma viac vážilo aj okolie. Neobanovala som síce nič, čo som v živote urobila,  len to, čo som neurobila. Určite som  mala venovať väčšiu pozornosť zdraviu. Napríklad som bola niekoľkokrát u lekára…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Teraz, na staré kolená, sa druhýkrát rozvádzam, hovorí Anka (65)

Anka bola šikovná aranžérka a jej manžel zručný a podnikavý. Po revolúcii začali podnikať. Mali firmu, ktorá vyrábala rôzne transparenty, reklamné nápisy, markízy. No prišli nové technológie, počítačové spracovanie a ich zručnosť už nebola potrebná, firma postupne strácala klientov, až nakoniec ju museli zatvoriť. Manžel to riešil alkoholom, nikde už potom nepracoval a všetky zarobené peniaze prepil. Anka sa stále snažila nájsť si prácu, ale o aranžérky už nebol záujem. Ale táto pracovitá, sympatická žena si vždy vedela zohnať prácu. Manželstvo sa rozpadlo a tak sa snažili nájsť kupca na…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Práve dnes je to neuveriteľných 33 rokov, čo som povedala „áno“ spoločnému životu, spomína Renáta Názlerová.

Ako hovoril pán farár, boli a aj sú dobré aj menej hojné časy, sú obdobia zdravia no aj chorôb, sú dni šťastné aj menej šťastné. Ale keď sú na to dvaja, zvládnuť sa dá všetko. Ďakujem, že ma dokážeš pochopiť, aj keď si ja sama nerozumiem, že ma rozosmeješ aj keď plačem, že mi dodávaš odvahu, keď mi tá moja dochádza, že stojíš pri mne, aj keď svet naokolo sa mi otáča chrbtom. Vďaka tebe som žena, manželka aj mama. Ďakujem Bohu aj osudu, že som ťa stretla. Tie roky ubehli…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Schudla som 20 kg, cítim sa výborne a ponúkam ukážku môjho jedálneho lístka, hovorí Hana Tesárová (60)

Vyhýbala som sa pohľadu do zrkadla, lebo som bola na seba veľmi nahnevaná. Nič poriadne som si nemohla obliecť, všetko na mne len tak kypelo! Až raz, vlani v lete som si povedala, že dosť. takto to ďalej nepôjde. Od základu som zmenila svoj jedálny lístok a za osem mesiacov sa mi podarilo schudnúť 20 kilogramov. Ponúkam vám ukážku toho, čo teraz konzumujem: Mrkvový perkelt Kuracie kúsky s cícerom a kokosovým mlieko Na sviatky pre mňa mrkvový koláč, pre rodinu krémeš. Aj takto dokážem odolať lákavým dobrotám. Cítim sa výborne,…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

65 ročná Dagmar Hrdá: „Vďaka športu som opäť našla zmysel života!“

Mám  troch dospelých synov a tri vnúčatá. Pochádzam z dediny pri Topoľčanoch, ktorá sa volá Solčany. Zažila som tam pekné detstvo – také, na ktoré sa dnes už len nostalgicky spomína. Bolo plné radosti, smútku, ale aj sklamaní – skrátka všetkého, čo k životu patrí. V tejto dobe sa šport ešte robil kvôli radosti z pohybu a to bolo to, čo nás motivovalo. V mládežníckom veku som začala s hádzanou v našej dedine. Viedol nás náš učiteľ telocviku, ktorý bol na nás  športovcov veľmi prísny. Ale naučil nás  veľkej sebadisciplíne.…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Nehádžme všetky deti do jedného vreca, Ja som stretla malých, statočných, usmievavých, milých!

ˇ“Čauce!“ Máte sa? K svetu?  Či len tak si hovejkáte na svete a pomedzi prsty púšťate všetko negatívne preč? I… tak še da . I my sa… máme  a i keď sa niet s čím výnimočným chváliť, pre nás – dostačujúce. Perina taká, na akú máme… a nevyskakujeme do výšav, iba ak v modlitbe . Žijeme si tichý a pokojný životný príbeh, dokonca aj naša ulica je mĺkva (sem tam auto) a každý deň mi pripadá ako nedeľa. Veď vlastne – neustály sviatok, mali by sme oslavovať radosť nového dňa…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Ako si užívam život? Tu je môj jednoduchý recept, píše „babička Marta

S plánovaním som už prestala. Začínala som ako učiteľka materskej školy, potom riaditeľka a svoju pracovnú kariéru som ukončila vo finančno-poisťovacej spoločnosti. Najskôr ako manažérka a potom ako poradca. Takže plánovala som celý pracovný život. Od detstva, čo si pamätám, som si užívala svoj spontánny život a nič som neplánovala. Mala som šťastné a veselé detstvo. Väčšinou to bolo so starými rodičmi. Takže som si to na vidieku užívala. A teraz, po odchode do dôchodku, prestalo znovu plánovanie a užívam si každý nový deň nádychom. Plánujem akurát dovolenku s priateľmi…

Zobraziť viac
Aktuálne Recepty Vaše príbehy 

Babka a jej slepačia polievka – vývar, čo liečil viac než len nachladnutie. Spomienka, ktorá zostala.

Každú nedeľu ráno sa dvorom nieslo kľudné bublanie hrnca a zvuk, ako babka brúsi nôž o starý kameň za humnom. V očiach mala súcit aj rozhodnosť – lebo vedela, že ak má byť nedeľa naozaj nedeľou, musela prísť aj obeť zo sliepky, ktorú sama kŕmila, poznala a neskôr aj usmrtila do hrnca. Slepačie polievky sa u nás nebrala len ako jedlo. Bola to rituálna očista po týždni, povzbudenie pre chorého, zmier medzi rozhádanými, aj prvé sústo každého sviatočného stola. A babka? Tá pri tom všetkom stála rovno – nie ako…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

„Drž hubu a staraj sa!“ – výkrik syna, ktorý matku zlomil

„Pred mesiacom som sa vrátila z liečenia na psychiatrii,“ začala svoje rozprávanie Anna zo stredného Slovenska. Prežila tam celý život, vydala sa, ovdovela, dvanásť rokov sama vychovávala dve deti. Syn Peter akoby prebral rolu otca v rodine. Žiaľ, nie zodpovednosť a povinnosti, ale len nároky, ktoré presahujú jej možnosti. Jednoducho – všetci sú povinní vychádzať mu v ústrety, lebo ak nie, je zle. Anna si dennodenne kladie otázku, kde urobila chybu, ale odpoveď nenachádza. Nechce sa nikomu sťažovať, veď príbuzní jej aj tak vyčítajú, že deti vychovávala bez disciplíny, že ich nenaučila plniť si…

Zobraziť viac