Kategória: Čo ma teší

Ako sme prežili naše detstvo? Stále vonku hraním sa na naháňačku, škôlku sme si nakreslili  hocikde na cestu a už sme skackali, s loptou vybíjanú, na schovávačku…. A keď vonku pršalo, tak sme veľa čítali. Ja som prečítala všetky rozprávky, ktoré sa dali kúpiť a niektoré aj viackrát. Ale bezkonkurenčne som mala najradšej knihu Nevedkove dobrodružstvá a Nevedko v slnečnom meste.  Kniha napísaná  s nezvyčajnou fantáziou a výmyslami, ktoré by v podstate mohli aj fungovať. Fafrni a fafrnky, tak sa nazývali kratuľkovia. Nevedko, Vševedko, Vrčiak, Mlčiak, Pilulka, Šroubik, Cicuška, Modročka,…

Ako je to možné, že som mala toľko trpezlivosti? Musela som si nájsť vzor, kúpiť panamu, zodpovedajúcu farbu bavlniek, vypočítať rozmer…Už ani neviem, čo všetko! Keď som to všetko mala, začala som vyšívať. Krížik  bol môj najobľúbenejší. Prvé stehy a ja som už videla hotový obrus, či dečku. Veľmi som sa tešila na výsledok. Už som si predstavovala tú výšivku na konferenčnom stolíku, ako nám spríjemní Vianoce. Hroznový motív bol určený na jesenné dni. A ten červený bol do kuchyne. Ozdobí stôl, keď sa naobedujeme, všetko z neho spracem a…

Len čo nám trochu vytrávil náš obed, odišli sme k výborným priateľom Černayovým do Chorvátskeho Grobu. Pozvánka znela: Príďte na zabíjačku. Tak sme sa tešili na vynikajúce domáce zabíjačkové špeciality a netušili sme, že stretnutie je o niečom úplne inom (video).  Prišli hostia a chutné špeciality sa rýchlo míňali, ale starostliví hostitelia Jarka a Ignác Černayovci hneď dobroty dopĺňali. Pani Jarky sme sa opýtali: (video)  Jaterničkám neodolala ani známa speváčka Nora Blahová, ktorá si inak stráži štíhlu líniu.   Manželia Černayovci vlastnia vinárstvo Hugo a pán majiteľ nám predstavil najnovšiu…

Alja Čebotariovoj, Annelie Nestmann, Carlos Yaya Vargas, Carmen Dulcia…moji zahraniční priatelia, s ktorými som si dopisovala. Tieto kontakty boli najintenzívnejšie, preto si ich mená pamätám dodnes. Alja bola zo Sverdlovskej oblasti. Ani neviem, ako sme nadviazali korešpondenciu, ale dopisovali sme si niekoľko rokov. Začalo sa to asi v piatej triede, keď som sa druhý rok učila ruský jazyk. Najskôr sme si vymenili základné informácie o sebe, postupne sme sa zbližovali. Dnešné deti si ani nevedia predstaviť, ako netrpezlivo som čakala poštára s okuliarmi v hrubých rámoch, či do našej schránky…

Nevedeli sme sa dočkať. Rodičia si vždy vypočuli naše želania a snažili sa ich splniť. Pamätám si na svoj sen, mať vlastný dáždnik, nielen pršiplášť do dažďa, ktoré malo vtedy každé dieťa. A našla som ho pod stromčekom. Bol oranžový, s drevenou rúčkou. Pyšne som si s rozprestretým potom vykračovala po ulici, aj keď nepršalo. Pricestovala k nám babka ovešaná plnými taškami. Boli v nich zázvorníky, orechové štangličky a v peňaženke 50 korún pre každú vnučku pod stromček. Druhá kabela bola oveľa ťažšia. Plná mäsa, mäsových výrobkov, lebo vždy pre…

Ľudia a hlavne ženy sa trápia, keď v istom období života vchádzajú prvky bucľatého baroka do ich proporcií… veď nech, či malá veľryba nie je „na zjedenie“ ? A sužovať si závity mozgu pri pohľade do zrkadla (nielen po krk) je out.  Ženy, veď sme nádherné… také „kočky“ od Rubensa… a kypré tvary pripomínajú skvostných bucľatých anjelov.  Ach, ako anjelsky sa cítim. Je ma veľa a všade. A rada sa zo seba a na sebe zasmejem. I môj muž na mne si pohľadom zgustne a vždy skonštatuje, že som JEHO…

Nedeľa bývala zvláštnym dňom. Mala úplne inú vôňu, ako bežné dni. My sme veľmi často cestovali k starým rodičom na Záhorie. Naša babka, mamina mama, bola veľmi pracovitá žena. Veľa dopestovala, dochovala. Myslím si, že v tom období sme mäso ani nekupovali, všetko sme mali od nej. Zabíjalo sa prasiatko, sliepky, aj husi. Mrazničky vtedy ešte neboli a tak sa mäso upieklo a zalialo do masti. Podobne aj hus. Vždy sme mali doma v špajze veľké hlinené nádoby plné mäsa zaliateho v masti. Ale nedeľný obed u našej babky, to…