Čo ma teší Najčítanejšie 

Vypadne vám občas nejaké to slovo? Nebojte sa, nejde o Alzheimera!

Práve manželovi rozprávam obsah jedného videa, ktoré ma dnes ráno zaujalo a on mi hovorí, že veď sme to pozerali spolu, ale už si nevedel spomenúť kedy. Minule som svojej priateľke rozprávala príhodu s našimi spoločnými známymi a obe sme si za živý svet nevedeli spomenúť, ako sa volajú, hoci sme  presne vedeli, o kom hovoríme. Určite sa to stáva aj vám. Je to Alzheimer? Nebojte sa, nie je! Hovorí sa tomu vypadávanie slov. Niečo chceme povedať, vieme presne čo, ale v tej chvíli nie sme schopní nájsť to správne…

Zobraziť viac
Aktuálne Čo ma teší 

Ktorú knihu ste mali v detstve najradšej?

Ako sme prežili naše detstvo? Stále vonku hraním sa na naháňačku, škôlku sme si nakreslili  hocikde na cestu a už sme skackali, s loptou vybíjanú, na schovávačku…. A keď vonku pršalo, tak sme veľa čítali. Ja som prečítala všetky rozprávky, ktoré sa dali kúpiť a niektoré aj viackrát. Ale bezkonkurenčne som mala najradšej knihu Nevedkove dobrodružstvá a Nevedko v slnečnom meste.  Kniha napísaná  s nezvyčajnou fantáziou a výmyslami, ktoré by v podstate mohli aj fungovať. Fafrni a fafrnky, tak sa nazývali kratuľkovia. Nevedko, Vševedko, Vrčiak, Mlčiak, Pilulka, Šroubik, Cicuška, Modročka,…

Zobraziť viac
Aktuálne Čo ma teší 

Ani sa mi nechce veriť, že toto som niekedy vyšila ja!

Ako je to možné, že som mala toľko trpezlivosti? Musela som si nájsť vzor, kúpiť panamu, zodpovedajúcu farbu bavlniek, vypočítať rozmer…Už ani neviem, čo všetko! Keď som to všetko mala, začala som vyšívať. Krížik  bol môj najobľúbenejší. Prvé stehy a ja som už videla hotový obrus, či dečku. Veľmi som sa tešila na výsledok. Už som si predstavovala tú výšivku na konferenčnom stolíku, ako nám spríjemní Vianoce. Hroznový motív bol určený na jesenné dni. A ten červený bol do kuchyne. Ozdobí stôl, keď sa naobedujeme, všetko z neho spracem a…

Zobraziť viac
Aktuálne Čo ma teší 

Keď sa sobota vydarí!

Len čo nám trochu vytrávil náš obed, odišli sme k výborným priateľom Černayovým do Chorvátskeho Grobu. Pozvánka znela: Príďte na zabíjačku. Tak sme sa tešili na vynikajúce domáce zabíjačkové špeciality a netušili sme, že stretnutie je o niečom úplne inom (video).  Prišli hostia a chutné špeciality sa rýchlo míňali, ale starostliví hostitelia Jarka a Ignác Černayovci hneď dobroty dopĺňali. Pani Jarky sme sa opýtali: (video)  Jaterničkám neodolala ani známa speváčka Nora Blahová, ktorá si inak stráži štíhlu líniu.   Manželia Černayovci vlastnia vinárstvo Hugo a pán majiteľ nám predstavil najnovšiu…

Zobraziť viac
Aktuálne Čo ma teší 

Spomienky na detstvo. Aj vy ste si s niekym dopisovali?

Alja Čebotariovoj, Annelie Nestmann, Carlos Yaya Vargas, Carmen Dulcia…moji zahraniční priatelia, s ktorými som si dopisovala. Tieto kontakty boli najintenzívnejšie, preto si ich mená pamätám dodnes. Alja bola zo Sverdlovskej oblasti. Ani neviem, ako sme nadviazali korešpondenciu, ale dopisovali sme si niekoľko rokov. Začalo sa to asi v piatej triede, keď som sa druhý rok učila ruský jazyk. Najskôr sme si vymenili základné informácie o sebe, postupne sme sa zbližovali. Dnešné deti si ani nevedia predstaviť, ako netrpezlivo som čakala poštára s okuliarmi v hrubých rámoch, či do našej schránky…

Zobraziť viac
Aktuálne Čo ma teší 

O takomto čase sme už mali so sestrou prehľadané všetky skrýše, kde mohli rodičia schovať vianočné darčeky

Nevedeli sme sa dočkať. Rodičia si vždy vypočuli naše želania a snažili sa ich splniť. Pamätám si na svoj sen, mať vlastný dáždnik, nielen pršiplášť do dažďa, ktoré malo vtedy každé dieťa. A našla som ho pod stromčekom. Bol oranžový, s drevenou rúčkou. Pyšne som si s rozprestretým potom vykračovala po ulici, aj keď nepršalo. Pricestovala k nám babka ovešaná plnými taškami. Boli v nich zázvorníky, orechové štangličky a v peňaženke 50 korún pre každú vnučku pod stromček. Druhá kabela bola oveľa ťažšia. Plná mäsa, mäsových výrobkov, lebo vždy pre…

Zobraziť viac
Čo ma teší Najčítanejšie 

Moje milé rovesníčky, ale aj mladšie, či staršie ženy. Dnes je nás, Superbabiek, už takmer 70 000!

Áno! Oslovujeme aj mladšie, či staršie ženy, manželky, babky, staré mamy. Pred siedmymi rokmi sme pre vás odštartovali online magazín s výstižným názvom SUPERBABKY, kde sa spolu pravidelne stretávame. Samozrejme, že spomíname na staré dobré časy, ale to nie je to hlavné! My chceme držať krok s našimi deťmi i vnúčatami. Nechceme byť ešte mimo spoločnosť a potrebujeme svoj online mediálny priestor. Preto v Superbabkách prinášame  články, rozhovory, reportáže, ktoré nám pomáhajú rozumieť našim deťom i vnúčatám, pochopiť ich svet. Kolobeh života je taký, že vždy si starší myslia, že…

Zobraziť viac
Čo ma teší Najčítanejšie 

Tak som sa konečne odhodlala. Áno, dala som si vytetovať obočie.

Trvalo mi to niekoľko rokov. Občas som zašla ku kozmetičke „na obočie,“ ale čo tam už namaľuje, keď farba nemá na čom držať. Mám aj ceruzky na obočie, aj si to viem pekne nakresliť, ale čo keď to bolo len na pár hodín, kým som si mimovoľne neobtrela obočie rukou, alebo ceruzka nezmizla od potu…Mnohé z vás to určite poznajú. „Daj si vytetovať pekné obočie,“ predstavte si, že mi takto hovoril aj môj muž. Ale mám vo svojom okolí ženy, ktoré to podstúpili a nemajú to pekne urobené. Úplne som…

Zobraziť viac
Aktuálne Čo ma teší 

Bacuľky, kypručké dievčatá! Norma krásy neexistuje. Každá sme si normou a nemusíme byť ani v norme formy 90-60-90.

Ľudia a hlavne ženy sa trápia, keď v istom období života vchádzajú prvky bucľatého baroka do ich proporcií… veď nech, či malá veľryba nie je „na zjedenie“ ? A sužovať si závity mozgu pri pohľade do zrkadla (nielen po krk) je out.  Ženy, veď sme nádherné… také „kočky“ od Rubensa… a kypré tvary pripomínajú skvostných bucľatých anjelov.  Ach, ako anjelsky sa cítim. Je ma veľa a všade. A rada sa zo seba a na sebe zasmejem. I môj muž na mne si pohľadom zgustne a vždy skonštatuje, že som JEHO…

Zobraziť viac
Aktuálne Čo ma teší 

Nedeľný obed môjho detstva

Nedeľa bývala zvláštnym dňom. Mala úplne inú vôňu, ako bežné dni. My sme veľmi často cestovali k starým rodičom na Záhorie. Naša babka, mamina mama, bola veľmi pracovitá žena. Veľa dopestovala, dochovala. Myslím si, že v tom období sme mäso ani nekupovali, všetko sme mali od nej. Zabíjalo sa prasiatko, sliepky, aj husi. Mrazničky vtedy ešte neboli a tak sa mäso upieklo a zalialo do masti. Podobne aj hus. Vždy sme mali doma v špajze veľké hlinené nádoby plné mäsa zaliateho v masti. Ale nedeľný obed u našej babky, to…

Zobraziť viac