Aktuálne Čo ma teší 

Najkrajšie spomienky sú na detstvo

Moja prvá spomienka z detstva je, ako pred našim činžiakom robili cestu a ja som skočila do jamy a vyrazilo mi dych. Mama sa vedľa mňa s niekym rozprávala, ale videla to suseda z okna, okamžite pribehla a priniesla mi vodu. To som mala najviac tri roky, lebo sme išli domov z jasličiek. Neskôr sa táto cesta stala pre nás ihriskom. Auto tade prešlo raz za uhorský rok. Na zem sme si nakreslili kriedou škôlku a skackali sme do jednotlivých políčok. Potom sme sa hrali na naháňačku, na skrývačku, prašiaky…

Zobraziť viac
Aktuálne Čo ma teší 

Ak vás bolia kĺby, už nikdy nevyhadzujte citrónovú kôru!

Prečo je citrónová kôra mimoriadne dobrá na bolesť kĺbov? Nachádza sa v nej totiž takmer polovica všetkých živín z citróna. Väčšina ľudí citrónovú kôru odhadzuje a používa len šťavu z ovocia. Neodhadzujte kôru z citróna, lebo spolu s ňou vyhodíte veľa živín, ktoré odstraňujú zápal ciev, znižujú bolesť žalúdka a odstraňujú aj artritidickú bolesť. Kôra je bohatá na esenciálne  oleje. Ako z nej dostať tieto liečivé látky? Potrebujeme: extra panenský olivový olej 2 veľké citróny v bio kvalite pohár čistý obväz Príprava Citrónovú kôru dajte do pohára a pridajte olivový…

Zobraziť viac
Aktuálne Čo ma teší 

Detský púder nahradí drahé kozmetické prípravky

Keď je detský púder to najlepšie pre citlivú detskú pokožku, prečo by sme ho nemohli využiť aj my dospelí. Je cenovo dostupný a vďaka univerzálnemu zloženiu je veľmi vhodný aj pre našu pleť a dokonca i na vlasy. Presypte si ho do pudrenky a môžete ho hocikedy počas dňa použiť. Tu je niekoľko tipov, kedy ho využijete: Detský púder je výborným prostriedkom proti vyrážkam , ktoré sú spôsobené produkciou mazu. Jeho hlavnou zložkou je mastenec, ktorý absorbuje prebytočný tuk z mazových žliaz a zmierňuje zápal. Detský púder obsahuje aj zinok,…

Zobraziť viac
Čo ma teší Najčítanejšie 

Z oslavy menín, ale hlavne narodenín Boženy Volkovej

Keď mala takéto výročie Helena Vonráčková, Jiřina Bohdalová vtipne poznamenala, že to nie sú “kulatiny, ale hranatiny.” Tak dnes sme oslavovali hranatiny. Bolo to veľmi príjemné stretnutie, vlastne taký babinec asi 15 žien, ktoré si Božena Volková pozvala k sebe domov. Je to vynikajúca hostiteľka a tak zvládnuť prípravu jedla a pitia pre ňu nie je žiaden problém.   Pochutili sme si na grilovaných špízoch, rôznych šalátoch (mne chutil najviac kapustovo -mrkvový s jemnou majonézou), na stole boli aj indické špeciality, veď 5 rokov strávila spolu s manželom veľvyslancom SR…

Zobraziť viac
Čo ma teší 

Príbeh vyšmatlaných šľapiek

Boli sme na dovolenke v Turecku v 5 hviezdičkovom rezorte. Možno máte aj vy podobné skúsenosti, že hoci Slováci zaplatia takú istú, možno aj o niečo vyššiu sumu za pobyt ako Nemci, či Rakušania, dostanú tie najhoršie izby. Nám sa to stávalo pravidelne a azda ani nebolo pobytu, keby by sme na druhý deň po prílete izbu nemenili. Buď bola pri klimatických jednotkách pre celý hotel, teda s veľkým hlukom, alebo nad kuchyňou, alebo nad  parkoviskom…Samozrejme, že v deň pobytu krajšiu izbu nemali, ale že na druhý deň aby sme…

Zobraziť viac
Čo ma teší Najčítanejšie 

Dva milé pozdravy z minulosti

Prvým je táto fotografia, ktorú mi poslal môj bývalý kolega z ekonomickej redakcie Televíznych novín Slovenskej televízie. Je z televízneho štúdia, kde som naživo moderovala besedu s “kapitánmi” slovenského odevného priemyslu o problémoch tohto odvetvia a hlavne zlej ponuke na trhu. A pred chvíľkou mi Milan Antonič, známy moderátor a autor televíznych Retro novín poslal dve videa. Sú to reportáže, ktoré som nakrúcala pre Televízne noviny pred dobrými 35 rokmi. Čo som vtedy riešila ako ekonomická redaktorka majúca na starosti obchod a spotrebný tovar? Sortiment, množstvo a kvalitu. Bolo čo…

Zobraziť viac
Aktuálne Čo ma teší 

Ak vám občas vypadne nejaké to slovo, nebojte sa, nejde o Alzheimera!

Práve manželovi rozprávam obsah jedného videa, ktoré ma dnes ráno zaujalo a on mi hovorí, že veď sme to pozerali spolu, ale už si nevedel spomenúť kedy. Minule som svoje priateľke rozprávala príhodu s našimi spoločnými známymi a obe sme si za živý svet nevedeli spomenúť, ako sa volajú, hoci sme  presne vedeli, o kom hovoríme. Určite sa to stáva aj vám. Je to Alzheimer? Nebojte sa, nie je! Hovorí sa tomu vypadavanie slov. Niečo chceme povedať, vieme presne čo, ale v tej chvíli nie sme schopní nájsť to správne…

Zobraziť viac
Aktuálne Čo ma teší 

Aké šťastné bolo naše detstvo

Moja prvá spomienka z detstva je, ako pred našim činžiakom robili cestu a ja som skočila do jamy a vyrazilo mi dych. Mama sa vedľa mňa s niekym rozprávala, ale videla to suseda z okna, okamžite pribehla a priniesla mi vodu. To som mala najviac tri roky, lebo sme išli domov z jasličiek. Neskôr sa táto cesta stala pre nás ihriskom. Auto tade prešlo raz za uhorský rok. Na zem sme si nakreslili kriedou škôlku a skackali sme do jednotlivých políčok. Potom sme sa hrali na naháňačku, na skrývačku, prašiaky…

Zobraziť viac
Čo ma teší Najčítanejšie 

Staroba sa odkladá – nová generácia 60 plus

„Počkaj, musím sa pozrieť do kalendára,“ to je jej obľúbená veta. Bez neho by už Renata  nemohla koordinovať množstvo stretnutí, bohatý každodenný program. V pondelok fittnes, v utorok spevácky zbor, streda prechádzky, štvrtok babinec, filharmónia, múzeum, divadlo, cykloturistika… zoznam aktivít je nekonečný. „Život je úžasný,“ hovorí Renata. Očný tieň musí ladiť s oblečením, biela košeľa je základ jej šatníka. Vlasy vždy upravené, teraz trochu kratšie. Je toto seniorka, alebo stará žena? Pred niekoľkými desaťročiami sa 50 – ročný človek už považoval za starého, život sa už ako keby končil. Dnes sú ešte 70…

Zobraziť viac
Čo ma teší Najčítanejšie 

Môj skvelý 66 ročný život

Nedávno  sme uverejnili takú zaujímavosť, dlaň s čiarami života, na ktorej bola vyznačená aj čiara šťastia. Vraj ju nemá každý človek. Ja ju mám a môj život tomu zodpovedá. Ale ja nerada hovorím, že som šťastná, výstižnejšie slovo je spokojná so životom. Predurčili ma k tomu už moji rodičia. Dvaja krásni mladí ľudia sa zoznámili ako študenti Baťovej školy v Partizánskom. Zobrali sa a najskôr sa narodila moja sestra Alenka a po štyroch rokoch ja. Tak to mali skoro všetci ich rovesníci, absolventi Baťovej školy práce. Prvé dieťa hneď po…

Zobraziť viac