Kategória: Čo ma teší

Alja Čebotariovoj, Annelie Nestmann, Carlos Yaya Vargas, Carmen Dulcia…moji zahraniční priatelia, s ktorými som si dopisovala. Tieto kontakty boli najintenzívnejšie, preto si ich mená pamätám dodnes. Alja bola zo Sverdlovskej oblasti. Ani neviem, ako sme nadviazali korešpondenciu, ale dopisovali sme si niekoľko rokov. Začalo sa to asi v piatej triede, keď som sa druhý rok učila ruský jazyk. Najskôr sme si vymenili základné informácie o sebe, postupne sme sa zbližovali. Dnešné deti si ani nevedia predstaviť, ako netrpezlivo som čakala poštára s okuliarmi v hrubých rámoch, či do našej schránky…

Zobraziť viac

Keď uvarené zemiaky necháš vychladnúť a odložíš ich do chladničky, časť škrobu sa premení na tzv. rezistentný škrob. Tento typ škrobu je odolný voči tráviacim enzýmom, čo znamená, že sa v tenkom čreve nerozloží na glukózu a nevyvolá prudký nárast hladiny cukru v krvi. Čo sa presne deje: Po uvarení sú zemiaky plné „rýchlych“ sacharidov – ľahko stráviteľného škrobu. Po ochladení sa časť tohto škrobu reorganizuje na rezistentný škrob. Rezistentný škrob sa správa podobne ako vláknina – prechádza tráviacim traktom bez výrazného vstrebávania. Výsledok? Nižší glykemický index, lepšia kontrola cukru…

Zobraziť viac

Ako je to možné, že som mala toľko trpezlivosti? Musela som si nájsť vzor, kúpiť panamu, zodpovedajúcu farbu bavlniek, vypočítať rozmer…Už ani neviem, čo všetko! Keď som to všetko mala, začala som vyšívať. Krížik  bol môj najobľúbenejší. Prvé stehy a ja som už videla hotový obrus, či dečku. Veľmi som sa tešila na výsledok. Už som si predstavovala tú výšivku na konferenčnom stolíku, ako nám spríjemní Vianoce. Hroznový motív bol určený na jesenné dni. A ten červený bol do kuchyne. Ozdobí stôl, keď sa naobedujeme, všetko z neho spracem a…

Zobraziť viac

Ráno vstanem, či je sviatok, alebo piatok o šiestej (ale nemusím) a  ešte v pyžame sa idem pozrieť na počítač, čo je nové. Mám pred sebou celý deň! Ale určite nie len taký, čo život prinesie. Noc samozrejme, ako je už v našom veku prirodzené, celú neprespím. Keď sa teda v noci  zobudím, robím si plán na nasledujúci deň. Najdôležitejší je plán, čo budem variť, či mám všetko, čo k tomu potrebujem. Musí to byť  totiž niečo také, na čo mám doma všetky suroviny. Nakupovať chodíme len raz za týždeň.…

Zobraziť viac

Každý má to svoje. Niekto je spokojnejší, vyrovnanejší. Spravidla ten, ktorý sa aj na starnutie dokáže pozerať s humorom. Iný si zase len nahovára, že mu je lepšie, aby sa tak trochu utešil. Ja osobne som spokojná a mám na to niekoľko dôvodov. I keď ma moja práca veľmi bavila a nemusela som každé ráno skoro vstávať a za každého počasia utekať na šiestu do práce, predsa len tam boli aj ľudia, ktorých som nemusela, šéfovia o inteligencii ktorých som nemala bohvieakú mienku a boli aj chvíle, keď sa mi…

Zobraziť viac

Ako sme prežili naše detstvo? Stále vonku hraním sa na naháňačku, škôlku sme si nakreslili  hocikde na cestu a už sme skackali, s loptou vybíjanú, na schovávačku…. A keď vonku pršalo, tak sme veľa čítali. Ja som prečítala všetky rozprávky, ktoré sa dali kúpiť a niektoré aj viackrát. Ale bezkonkurenčne som mala najradšej knihu Nevedkove dobrodružstvá a Nevedko v slnečnom meste.  Kniha napísaná  s nezvyčajnou fantáziou a výmyslami, ktoré by v podstate mohli aj fungovať. Fafrni a fafrnky, tak sa nazývali kratuľkovia. Nevedko, Vševedko, Vrčiak, Mlčiak, Pilulka, Šroubik, Cicuška, Modročka,…

Zobraziť viac

Len čo nám trochu vytrávil náš obed, odišli sme k výborným priateľom Černayovým do Chorvátskeho Grobu. Pozvánka znela: Príďte na zabíjačku. Tak sme sa tešili na vynikajúce domáce zabíjačkové špeciality a netušili sme, že stretnutie je o niečom úplne inom (video).  Prišli hostia a chutné špeciality sa rýchlo míňali, ale starostliví hostitelia Jarka a Ignác Černayovci hneď dobroty dopĺňali. Pani Jarky sme sa opýtali: (video)  Jaterničkám neodolala ani známa speváčka Nora Blahová, ktorá si inak stráži štíhlu líniu.   Manželia Černayovci vlastnia vinárstvo Hugo a pán majiteľ nám predstavil najnovšiu…

Zobraziť viac

Nevedeli sme sa dočkať. Rodičia si vždy vypočuli naše želania a snažili sa ich splniť. Pamätám si na svoj sen, mať vlastný dáždnik, nielen pršiplášť do dažďa, ktoré malo vtedy každé dieťa. A našla som ho pod stromčekom. Bol oranžový, s drevenou rúčkou. Pyšne som si s rozprestretým potom vykračovala po ulici, aj keď nepršalo. Pricestovala k nám babka ovešaná plnými taškami. Boli v nich zázvorníky, orechové štangličky a v peňaženke 50 korún pre každú vnučku pod stromček. Druhá kabela bola oveľa ťažšia. Plná mäsa, mäsových výrobkov, lebo vždy pre…

Zobraziť viac