,,Je krásne byť pri zrode nového života a sledovať, ako sa z muža a ženy stávajú rodičia,“ hovorí obľúbená pôrodná asistentka
V Nemocnici AGEL Levice sa denne rodia nové príbehy, a to doslova. Jedným z tých, ktorí pri ich zrode stoja, je pôrodná asistentka Bernadeta Severová. V rozhovore nám otvorila dvere do svojho sveta, kde sa radosť mieša s rešpektom a rutina s výnimočnosťou. Prezradila, čo ju priviedlo k tejto náročnej, no krásnej profesii, čo ju na nej najviac napĺňa, ako vyzerá jej bežný deň a ako prebieha v nemocnici starostlivosť nielen o ženy pri pôrode, ale aj pred ním či po ňom.
Každé povolanie má svoj príbeh. Ako vyzerala vaša cesta k pôrodníctvu? Bola to detská túžba, náhoda, alebo silné volanie pomáhať ženám v najintímnejších chvíľach života?
K zdravotníctvu som mala naklonené už od malička, na strednej škole bol môj sen medicína. K práci pôrodnej asistentky ma vo veľkej miere priviedlo to, že som sa sama stala matkou, aj keď v mladom veku. Môj zážitok z pôrodu bohužiaľ nebol vôbec pozitívny, a to ma motivovalo k tomu, aby som ženám dokázala pomôcť v takej intímnej a náročnej chvíli, ako je pôrod, ale aj samotné tehotenstvo a šestonedelie. Moju prácu milujem z viacerých dôvodov. Je krásne byť pri zrode nového života, sledovať, ako sa z muža a ženy stávajú rodičia, rodina. Ten pocit, keď dokážem rodiacej žene dodať odvahu, istotu a silu, keď má pocit, že už nevládze. Je to najkrajší pocit, keď sú čerství rodičia vďační, že som tam pre nich bola. Pohladila, podporila, držala za ruku, dozerala, aby všetko dobre dopadlo. Na Slovensku to síce ešte nie je bežné, ale vždy, keď sa dostanem k pôrodu ja namiesto lekára, je to ešte o to väčší zážitok a pocit zmysluplnosti aj pre mňa.
Práca pôrodnej asistentky je dynamická a často nepredvídateľná. Mohli by ste nám priblížiť, ako vyzerá váš typický deň?
Momentálne pracujem ako manažérka dennej smeny na pôrodnej sále, takže v pôrodnici som takmer každý deň. No napriek tomu sa každý deň často líši. Niektoré dni sú pokojnejšie, rodí sa menej. Vtedy sa venujem tomu, aby na pôrodnej sále nechýbalo žiadne vybavenie, lieky, venujem sa „papierovej“ robote. Samozrejme, asistujem pri pôrodoch, venujem sa aj príjmu rodičiek na gynekologicko- pôrodnícke oddelenie. Stretávam sa so ženami, ktoré sú u nás hospitalizované a popri CTG monitoringu sa s nimi vždy snažím aspoň krátko porozprávať, povzbudiť ich počas niekedy dlhých chvíľ na oddelení. Pokiaľ na pôrodnú sálu chodia na prax študentky pôrodnej asistencie, dohliadam na ich prácu.
Tehotenstvo je obdobím radosti, ale aj neistoty. Aké otázky, strachy či pochybnosti ženy najčastejšie zdieľajú, keď sa na vás obracajú?
Najčastejšie sa stretávam s tým, že sa budúce mamičky obávajú celkovo pôrodu – ako to bude bolieť, ako spoznajú, že pôrod začal, ako majú pri pôrode dýchať alebo tlačiť. Najviac sa určite boja samotných kontrakcií a bolesti, čo je pochopiteľné. Veľakrát sa stretávam aj so ženami, ktoré už rodili, ale spomienky na pôrod nemajú pozitívne a pri ďalšom pôrode by to chceli „prežiť“ inak.
Starostlivosť o ženu nezačína a nekončí pôrodom. Ako vyzerá vaša podpora v jednotlivých fázach — od prvých kontrol až po popôrodné zotavovanie?
Tehotným ženám sa snažím byť nápomocná nielen v pôrodnici, ale aj v rámci komunitnej starostlivosti. Vediem stretnutia psychofyzickej prípravy na pôrod. Tam sa s budúcimi rodičmi bavíme o všetkom, čo ich zaujíma – ako sa pripraviť na pôrod po fyzickej a psychickej stránke, aká je úloha partnera pri pôrode, ako prebiehajú jednotlivé fázy pôrodu, ako si pri pôrode uľaviť od bolesti, polohy pri pôrode, bavíme sa tiež o šestonedelí, dojčení a mnohom inom. Taktiež som spoluorganizátorkou podujatia Tehotenský festival, ktorý pravidelne organizujeme s tímom Budem mamou v Leviciach. Pracujeme na ňom spolu s laktačnou poradkyňou, psychologičkou, fyzioterapeutkou a manažérkou Materského centra Medulienka v Leviciach. Okrem toho sprevádzam ženy pri pôrode aj individuálne, som s nimi v kontakte zhruba mesiac pred pôrodom a kedykoľvek môžu so mnou konzultovať všetky obavy, problémy.
Niektoré chvíle sa vryjú do pamäti navždy. Je medzi stovkami pôrodov jeden, ktorý vás dojal, prekvapil alebo zmenil váš pohľad na prácu?
Každý pôrod je pre mňa zázrak a vždy sa teším, keď všetko dobre dopadne. Výnimočný pôrod pre mňa bol, keď sa mamičke podarilo porodiť v inej polohe, ako je zaužívané a ktorú si veľmi priala, teda „na štyroch“. Výnimočné bolo určite tiež môcť asistovať pri pôrode mojej rodiny. Bohužiaľ, pôrodníctvo nie je vždy len o pozitívnych a pekných zážitkoch. Emočne najťažší pôrod som zažila, keď mamička musela porodiť svoje mŕtve bábätko. Na druhej strane, o to krajší a nezabudnuteľný pocit bol, keď som o rok na to mohla byť znovu s nimi, keď sa im narodilo krásne, zdravé bábätko. Na to nikdy nezabudnem, plakali sme všetci.
Za každým narodením je príbeh — a vy ste ich svedkom. Máte predstavu, koľko detí ste už privítali na svet?
Odhaduje sa to ťažko, ale porodiť som pomohla približne 600-700 bábätiek.
Začiatky bývajú plné očakávaní aj prekvapení. Čo vás v prvých mesiacoch práce najviac zaskočilo — či už pozitívne alebo náročnejšie?
Keď som nastúpila do práce, najviac ma asi prekvapilo, ako dokáže byť každý pôrod iný. Že pôrod sa nedá naplánovať, predpokladať a až do poslednej sekundy, kým sa bábätko nenarodí a veľakrát aj po pôrode musím byť v strehu, aby všetko dobre dopadlo. Postupom času ma ale v dobrom prekvapilo aj to, ako vo veľkej miere dokážem rodiacej žene pomôcť, a to ma napĺňa.
hovorca Agel
