Toto sú moji starí rodičia. Babka Kristína( nar. r.1906) a dedko Ján (nar. r. 1902)
Moja prvá, živá spomienka na babku je, keď som mala asi 5 rokov. Boli sme v malom meste čakať na malej stanici babku, ktorá k nám prišla na Vianoce. Z vlaku vystúpila vyše 50 ročná žena v kroji s veľkými taškami a cez hlavu mala prehodený teplý vlniak. Nezaujímalo ma, čo niesla v tých ťažkých taškách, v očiach som mala len jednu otázku: Či je tam aj moja Magduška?! Tak sa volala bábika, ktorej babka mala ušiť „čáčovský“ kroj a mne ju mal priniesť Ježiško. Pre rodičov však boli dôležité tie plné tašky. Pred Vianocami babka s dedkom vždy zabíjali a babka priniesla pečené mäso zaliate v masti, klobásy, slaninu, jaterničky…A samozrejme, že tam bola aj Magduška. Bola nádherná. Mala krásnu komótku, skladanú sukňu, zásterku, spodničku…Veľmi som sa z nej tešila. Potom sme si už kúpili auto. Moji rodičia boli robotníci, ale vedeli s naturálnou podporou starých rodičov dobre gazdovať. V roku 1959 išiel otec do Nitry kúpiť našu Octáviu. Stála 29 000 korún. To sme už mohli častejšie chodiť na Záhorie k babke a k dedkovi. Bývali v malom domčeku, ktorý si vlastnoručne postavili z nepálených tehál. Bola tam kuchyňa, izba, komora, z ktorej viedli schody na húru (povalu). Tam som chodila najradšej. Okrem zrna pre sliepky tam boli aj iné poklady. Napríklad veľký drevený kufor, ktorý mal dedko na vojenčine. Bolo v ňom všeličo. Aj staré oblečenie, aj listy, ktoré mama písala domov, keď sa učila v Baťovej škole práce. Komora bola veľká. Babka v nej vaľkala cesto na slíže, bola tam galetka s masťou, viseli klobásky, slanina, v poličkách boli zaváraniny. V kuchyni bol sporák a za ním výklenok, kde sme si so sestrou vždy našli nejakú sladkosť. Babka vedela, aké cukríky máme rady. Keď sme v sobotu prišli, uvarila slepačiu polievku z domácej hydiny. Potom ju zapiekla a jedli sme so zemiakmi a najčastejšie s ringlotovým kompótom. Dodnes vidím dedka, ako si pochutnával na varených slepačích paprčkách. Izba bola veľká a boli v nej tri široké postele. Jedna bola so slameným matracom, tam spal dedko. V ďalšej ja so sestrou a v tretej otec s mamou. Babka spala na kanape v kuchyni. Na noc si dala dole ručník z hlavy. Mala dlhé vlasy upletené do vrkočov a omotané okolo hlavy. Len výnimočne som ju videla, ako si ich rozplietla a rozčesala. Vykala som jej a vtedy som jej aj navrhla: „Babka, ja vás ostrihám!“ Nechcela ani počuť! Celý život bola zvyknutá na vrkoče. Keď bola mladá, bola čiernovlasá krásavica s modrými očami. Niet divu, že sa do nej zaľúbil vysoký čiernovlasý švihák Janko. Vtipný, nekonfliktný, milujúci dedko s cigaretou v ústach však dlho nepobudol na tomto svete. Práve zabíjali pred Vianocami, keď sme dostali telegram, že dedko počas zabíjačky zomrel na infarkt. Bola tuhá zima. 24 stupňové mrazy. Rodičia cestovali na pohreb 120 kilometrov celý deň. Vlaky meškali, cesty boli zamrznuté….Potom už bola len babka. Tá najlepšia, najkrajšia, ako z Nemcovej Babičky. Pracovitá, ale aj veselá Záhoráčka. Stále chovala hydinu, prasiatko, v záhradke mala tú najlepšiu mrkvu, jahody, ríbezle a musela v dedine vidieť každý futbal. Dožila sa 96 rokov.
Text a foto Libuša Sabová
