Čo ma štve

Robím manželovi večeru. Jeho obľúbený šalát. Zoberie si k nemu ešte misku zvyškov  kuracích pŕs z obeda a uteká k počítaču. Vraví: “Pri počítači sa je najlepšie!” No povedzte, nie je to zvrátené? Všade sa pohoršujeme, že mladí ľudia už nevedia bez telefónu a internetu pomaly ísť ani na záchod a už aj my starí sme takí “zmagorení”! Aj ráno si každý urobíme svoju dávku ovocia, jogurtu a müsli a utekáme jesť k počítaču. V lete bola doma dcéra. urobila si olovrant a už utekala k počítaču. To som si…

Víťazným románom Anasoft litera je Scenár Etely Farkašovej. Práve som sa to dozvedela z televízneho spravodajstva. Filozofka a spisovateľka Etela Farkašová bola učiteľkou matematiky a fyziky, ale doteraz vydala desiatky kníh, ktoré sa prekladali aj do cudzích jazykov.  Hlavnými postavami najnovšieho románu  Etely Farkašovej je starnúci manželský pár. Prekladateľka a vedec majú troch synov a jedného vnuka a od postáv sa ďalej ako klbko vlny odvíja aj príbeh. Vzťahový, priezračný a s citom  písaný text o starnutí, deťoch, medzigeneračnej komunikácii. Ako sa vyjadrila samotná autorka, tento román je akousi obranou pred dnešným…

Pred rokom 1989 nebol u nás ani zďaleka taký široký sortiment potravín ako dnes. Frfľali sme, prečo nemáme toľko druhov jogurtov, ktoré vydržia aj dva mesiace, ako na západe. Tvrdých syrov bolo tiež len niekoľko druhov a tak to bolo so všetkými potravinami. Závideli sme našim západným susedom a pýtali sme sa našich výrobcov, prečo aj my nemôžeme mať taký široký sortiment. Prišiel rok 1989 a naše obchody sa tiež začali zapĺňať jogurtami, ktoré vydržia aj niekoľko mesiacov, mäsovými výrobkami bez mäsa, syrmi bez mlieka…. Až neskôr sme si pomaly…

Doobeda bolo horúco, slnko pražilo do nemoty, ale predsa sme sa s manželom vybrali na bicykle. Bolo dusno a pomaly sa začali zbierať kopovité mraky. Potom sme vypotení až do špiku kostí sadli za počítač  a ja som si, ako obyčajne, otvárala všetky stránky s počasím s nádejou, že niektorá bude predpovedať búrku aj u nás.  Okolo 15 hodiny to už vyzeralo sľubne. Zo severu sa začínala nasúvať búrková oblačnosť, ale ako obyčajne sa nad nami roztvorila na dve časti a pršalo naľavo i napravo od nás, ale u nás…

K nám do dediny chodí pravidelne už niekoľko rokov jeden taký. V dedinskom rozhlase vyhlasujú, že súkromný pestovateľ ponúka a teraz čítajte: jahody, čerešne, slivky, broskyne, melóny, hrozno, rôznu zeleninu a kukuricu. A takýto sortiment má stále, od jari do jesene. Že súkromný pestovateľ! No kto môže toto všetko naraz dopestovať na Slovensku? Je to obyčajný priekupník. Ale na tom by nebolo nič zlé, keby bol tovar úplne čerstvý a vždy ponúkal 100% tný tovar za 100% ceny. Lenže on ponúka za 100% ceny aj tovar zhnitý, zvädnutý a najhoršia…

Varila som džem. Potom som riady poumývala, aj sporák a jeho okolie, všetko som pekne poupratovala, nasadila som si svoje dioptrie a sadla si k počítaču. Po chvíli som v nich odbehla do kuchyne. Počúvajte, hrôza ako som ju upratala! Celé okolie sporáka pofŕkané džemom, obkladačky, podlaha.  Znova som všetko umývala, ale už v okuliaroch. Dnes som bola na Zlatých pieskoch zaplávať si. Hodiny si neberiem, len mobil, aby som vedela koľko je hodín a presne prišla na autobus domov. Aby telefón počas hodinového plávania nezvonil a tak neupozornil na…

My sme taká zvláštna generácia. V škole sme mali cudzie jazyky, okrem ruštiny sme si mohli vybrať buď angličtinu, alebo nemčinu, možno niekde španielčinu. Učili sme sa, učili, ale ak sme nemali motiváciu, tak sme sa ich ani nenaučili, hoci sme mali na vysvedčení jednotku. Cudzie jazyky boli povinné aj na vysokých školách. Ja som pokračovala v nemčine (ruština bola stále povinná) a ešte som si vybrala voliteľný cudzí jazyk španielčinu. Ale čo keď náš profesor španielčiny sa s nami najradšej rozprával o všetkom možnom, len nie o španielčine. Nič…