Kategória: Čo ma štve

Mladosť – pochabosť! Prišla som na vysokú školu a prvý rok toho bolo na mňa naozaj dosť. Bývanie na internáte, prednášky, cvičenia, predmety, o ktorých som dovtedy ani nechyrovala, hrubé skriptá…Veľká životná zmena a tak som prestala športovať. Ale jedla som toľko, ako keď som hrávala druhú dorasteneckú volejbalovú ligu. Kilá sa pomaly na mňa lepili, až som sa zbadala, keď som už žiadne nohavice nezapla, všetko mi bolo tesné. A práve vtedy som sa zaľúbila. Ale veď on ma nebude chcieť takú pribratú?! Musím rýchlo schudnúť! Vtedy letela vajíčková…

Zobraziť viac

Vždy, keď som na dovolenke v južných krajinách, prvé, čo si nakladám na tanier je šalát. Všetko možné – zelené listy, nakrájanú kapustu, uhorky, rajčiny, cviklu, papriku, na druhú polovicu taniera dusenú zeleninu – hrášok. mrkvu, cícer, cibuľu, všetko polejem nejakým dobrým dresingom a navrch si položím kúsok ryby, či hydiny. “Napchávam sa” a sľubujem si, že takto sa budem určite stravovať aj doma. Veď nič nie je lepšie ako takáto kombinácia! Nasýti, zaplní žalúdok a ľahšie sa strávi aj nejaký ten prehrešok ( u mňa sú to hranolky). Už…

Zobraziť viac

My sme taká zvláštna generácia. V škole sme mali cudzie jazyky, okrem ruštiny sme si mohli vybrať buď angličtinu, alebo nemčinu, možno niekde španielčinu. Učili sme sa, učili, ale ak sme nemali motiváciu, tak sme sa ich ani nenaučili, hoci sme mali na vysvedčení jednotku. Cudzie jazyky boli povinné aj na vysokých školách. Ja som pokračovala v nemčine (ruština bola stále povinná) a ešte som si vybrala voliteľný cudzí jazyk španielčinu. Ale čo keď náš profesor španielčiny sa s nami najradšej rozprával o všetkom možnom, len nie o španielčine. Nič…

Zobraziť viac

Je už neskoro.  19,00 hod., teda neskoro na jedenie. Držím sa toho, že po  17 -tej hodine by som už nemala nič jesť. Ale po dnešnom športovom dni,  plávanie  + rotoped, si ešte nejakú tú jednohubku môžem dovoliť, že? Otvorím chladničku. Sú tam syry, maslo, zelenina, aj nejaká klobáska sa nájde, ale na tú ja nie som.  Vyberiem  syr typu  camembert. Odkrojím si kúsok a niečo mi k nemu chýba. Pozriem na pečivo, ktoré som kúpila v supermarkete. Spolu so syrom úžasná kombinácia. K tomu ešte paradajka. S chuťou to zjem.  A potom prišli…

Zobraziť viac

Aj zvieracích pacientov, musím dodať. Máme fenku jazvečíka. Má osem rokov a už niečo vyše roka občas, hlavne okolo 8,30 hod. začne žmúriť najskôr jedným okom, potom druhým. Následne nás začne tichým vrčaním upozorňovať, že zase to na ňu ide. Očká sa jej začnú zapaľovať, pravdepodobne ju režú, alebo aj svrbia. Počas dopoludnia jej tento stav odznie, je veselá, spokojná a potom sa to objaví zase na tretí deň, alebo až o tri týždne. Keď sa to stalo prvýkrát, išli sme  s ňou k “obyčajnému” zverolekárovi. Povedal, že to musíme…

Zobraziť viac

Robím manželovi večeru. Jeho obľúbený šalát. Zoberie si k nemu ešte misku zvyškov  kuracích pŕs z obeda a uteká k počítaču. Vraví: “Pri počítači sa je najlepšie!” No povedzte, nie je to zvrátené? Všade sa pohoršujeme, že mladí ľudia už nevedia bez telefónu a internetu pomaly ísť ani na záchod a už aj my starí sme takí “zmagorení”! Aj ráno si každý urobíme svoju dávku ovocia, jogurtu a müsli a utekáme jesť k počítaču. V lete bola doma dcéra. urobila si olovrant a už utekala k počítaču. To som si…

Zobraziť viac

Víťazným románom Anasoft litera je Scenár Etely Farkašovej. Práve som sa to dozvedela z televízneho spravodajstva. Filozofka a spisovateľka Etela Farkašová bola učiteľkou matematiky a fyziky, ale doteraz vydala desiatky kníh, ktoré sa prekladali aj do cudzích jazykov.  Hlavnými postavami najnovšieho románu  Etely Farkašovej je starnúci manželský pár. Prekladateľka a vedec majú troch synov a jedného vnuka a od postáv sa ďalej ako klbko vlny odvíja aj príbeh. Vzťahový, priezračný a s citom  písaný text o starnutí, deťoch, medzigeneračnej komunikácii. Ako sa vyjadrila samotná autorka, tento román je akousi obranou pred dnešným…

Zobraziť viac

Pred rokom 1989 nebol u nás ani zďaleka taký široký sortiment potravín ako dnes. Frfľali sme, prečo nemáme toľko druhov jogurtov, ktoré vydržia aj dva mesiace, ako na západe. Tvrdých syrov bolo tiež len niekoľko druhov a tak to bolo so všetkými potravinami. Závideli sme našim západným susedom a pýtali sme sa našich výrobcov, prečo aj my nemôžeme mať taký široký sortiment. Prišiel rok 1989 a naše obchody sa tiež začali zapĺňať jogurtami, ktoré vydržia aj niekoľko mesiacov, mäsovými výrobkami bez mäsa, syrmi bez mlieka…. Až neskôr sme si pomaly…

Zobraziť viac