Kategória: Čo ma teší

Pamätám si to ako dnes. Písal sa rok 1959 a môj otec išiel do Nitry kúpiť novučičkú Octaviu. Stála 29 000 korún a cesty boli vtedy skoro prázdne. S mamou sme mu išli oproti až na hlavnú cestu. Dočkali sme sa. Oproti nám ide krásna šedá Octavia s číslom PK 17 – 04 a na mieste šoféra náš ocko. Nos prilepený na prednom skle, oči na stopkách, bola to jeho prvá “ďaleká” cesta s čerstvým vodičákom.  Mali sme auto medzi prvými v našom meste. Nie že by sme boli nejakí…

Zobraziť viac

Po dlhšom čase som dnes bola v posilňovni. Doteraz som mala aj iné možnosti športovania. Viete, že rada bežkujem, cvičím kalanetiku, plávam, bicyklujem. Sneh už nie je, na nordic walking fúka silný vietor, takže kým sa bude dať bicyklovať, alebo opäť bežkovať, musím to niečim nahradiť. V posilňovni začínam na bežiacom páse 30 minút rýchlosťou 6,5 km za hodinu, z toho 10 minút idem do kopca. Potom prídu na rad železá. Nepreháňam to v nakladaní si záťaže, len toľko koľko zdvihnem, v pohode unesiem. Radšej si dám viacnásobné  opakovanie. Potrebujem…

Zobraziť viac

Pred Vianocami sa ľudia radi stretávajú. Väčšinou sú to rôzne firemné večierky pri kapustnici. Manželia Vierka a Pavel Konštiakovci prišli na originálnejšiu myšlienku. Už veľa rokov pozývajú svojich priateľov a obchodných partnerov na Kaprovú párty. Keďže sú obchodníci a majú veľkoobchodné priestory, jeden z nich zaplnia kade plné kaprov, pulty s občerstvením, kde sa najviac míňa mastný chlieb s cibuľou,  lokše s husacou masťou a to všetko sa zapíja horúcim čajom s kvalitným rumom. Po takomto občerstvení si hostia radi zaspievajú so živou muzikou, ktorá urobí dobrú náladu. Navyše každý…

Zobraziť viac

Pred vyše týždňom som bola u očnej lekárky. Po ôsmich rokoch. Zrak sa mi zhoršil za tie roky, ale úmerne veku. V podstate v bežnom živote okuliare nepotrebujem, len na čítanie a v spoločnosti, kde chcem “spoznať” tváre ľudí, ktorí okolo mňa prejdú. Hneď som s novým receptom utekala do Optiky Exklusiv na Dunajskej 25 v Bratislave. Veľmi milé a odborne zdatné pracovníčky mi ukázala všetky možné modely, o ktorých  si mysleli, že by sa mi páčili, ale hlavne, v ktorých by som sa dobre cítila a pristali by mi.…

Zobraziť viac

Ako to spolu súvisí? No nijako. To len ja som si spomenula na prvý sneh, keď som bola ešte dieťa. Píše sa rok 1958. Je 1. december a tiež sobota. My deti sme sa nevedeli dočkať rána, lebo snežiť začalo už večer. Nosy nalepené na oknách a tešili sme sa z bielej periny. Ale najskôr sobotná rozprávočka. Ako pekne  ich vedela čítať teta Viera Bálintová. O trištvrte na deväť sa rozprávka v rádiu skončila. Rýchlo sa najesť, teplo sa poobliekať. Otec išiel do pivnice pre sánky. Po lete boli kovové…

Zobraziť viac