Kategória: Čo ma teší

Posledný deň v roku 1988  som celé dopoludnie strávila v Československej televízii v Prahe nahrávaním novoročného príhovoru. Bola to pre mňa obrovská česť, že ma Československá televízia vybrala, aby som spolu so športovým komentátorom Štepánom Škorpilom a zahranično – politickým redaktorom Oldřichom Vejvodom zaželala 10  desaťmiliónovému Československu cez televíznu obrazovku úspechy, zdravie, šťastie a spokojnosť v Novom roku. Ocitla som sa medzi takými osobnosťami, ako boli Vladimír Menšík, Božidara Turzonovová, Ladislav Chudík.., ktorí roky predo mnou boli poverení touto istou úlohou. Po skončení nahrávania som v Prahe nasadla na rýchlik…

Zobraziť viac

Pricestovala k nám babka ovešaná plnými taškami. Boli v nich zázvorníky, orechové štangličky a v peňaženke 50 korún pre každú vnučku pod stromček. Druhá kabela bola oveľa ťažšia. Plná mäsa, mäsových výrobkov, lebo vždy pre Vianocami sa zabíjalo. Keďže vtedy ešte neboli bežné mrazničky, babka mäso upiekla a zaliala do masti. Tak vydržalo dlhší čas. Nevedela som sa dočkať, kedy z ďalšej kabele vytiahne Magdušku. Moju žmurkaciu bábiku, ktorej ušila krásny záhorácky kroj. Mama obyčajne piekla kysnuté záviny. Orechový, makový a kakaový. Ten posledný som mala vtedy najradšej. Zaujímavé, ako…

Zobraziť viac

Celý produktívny život sme bývali vo veľkom meste v paneláku. Netrápilo ma, či je sucho, či je veľa napršané, či mrzne, alebo husto sneží. Keď sme sa pred pár rokmi presťahovali do rodinného domu, bolo to v decembri, veľmi som sa tešila, ako budem odhrabávať sneh. Hneď sme sa vybrali do obchodu kúpiť širokú lopatu. Nevedela som sa dočkať, kedy bude dobre sypať, aby som ju vyskúšala. Áno ja, nie manžel, lebo ja si vždy poviem, že je to namiesto posilňovne. Prvý sneh začal padať už začiatkom decembra. S elánom…

Zobraziť viac

Nevedeli sme sa dočkať. Rodičia si vždy vypočuli naše želania a snažili sa ich splniť. Pamätám si na svoj sen, mať vlastný dáždnik, nielen pršiplášť do dažďa, ktoré malo vtedy každé dieťa. A našla som ho pod stromčekom. Bol oranžový, s drevenou rúčkou. Pyšne som si s rozprestretým potom vykračovala po ulici, aj keď nepršalo. Pricestovala k nám babka ovešaná plnými taškami. Boli v nich zázvorníky, orechové štangličky a v peňaženke 50 korún pre každú vnučku pod stromček. Druhá kabela bola oveľa ťažšia. Plná mäsa, mäsových výrobkov, lebo vždy pre…

Zobraziť viac

Ako je to možné, že som mala toľko trpezlivosti? Musela som si nájsť vzor, kúpiť panamu, zodpovedajúcu farbu bavlniek, vypočítať rozmer…Už ani neviem, čo všetko! Keď som to všetko mala, začala som vyšívať. Krížik  bol môj najobľúbenejší. Prvé stehy a ja som už videla hotový obrus, či dečku. Veľmi som sa tešila na výsledok. Už som si predstavovala tú výšivku na konferenčnom stolíku, ako nám spríjemní Vianoce. Hroznový motív bol určený na jesenné dni. A ten červený bol do kuchyne. Ozdobí stôl, keď sa naobedujeme, všetko z neho spracem a…

Zobraziť viac

Tak som si uvedomila, že byť dôchodcom, i keď to tak blbo znie, je vlastne super. Ráno vstanem, či je sviatok, alebo piatok o šiestej (ale nemusím) a  ešte v pyžame sa idem pozrieť na počítač, čo je nové. Mám pred sebou celý deň! Ale určite nie len taký, čo život prinesie. Noc samozrejme, ako je už v našom veku prirodzené, celú neprespím. Keď sa teda v noci  zobudím, robím si plán na nasledujúci deň. Najdôležitejší je plán, čo budem variť, či mám všetko, čo k tomu potrebujem. Musí to…

Zobraziť viac