Kategória: Čo ma teší

Nevedeli sme sa dočkať. Rodičia si vždy vypočuli naše želania a snažili sa ich splniť. Pamätám si na svoj sen, mať vlastný dáždnik, nielen pršiplášť do dažďa, ktoré malo vtedy každé dieťa. A našla som ho pod stromčekom. Bol oranžový, s drevenou rúčkou. Pyšne som si s rozprestretým potom vykračovala po ulici, aj keď nepršalo. Pricestovala k nám babka ovešaná plnými taškami. Boli v nich zázvorníky, orechové štangličky a v peňaženke 50 korún pre každú vnučku pod stromček. Druhá kabela bola oveľa ťažšia. Plná mäsa, mäsových výrobkov, lebo vždy pre…

Zobraziť viac

Alja Čebotariovoj, Annelie Nestmann, Carlos Yaya Vargas, Carmen Dulcia…moji zahraniční priatelia, s ktorými som si dopisovala. Tieto kontakty boli najintenzívnejšie, preto si ich mená pamätám dodnes. Alja bola zo Sverdlovskej oblasti. Ani neviem, ako sme nadviazali korešpondenciu, ale dopisovali sme si niekoľko rokov. Začalo sa to asi v piatej triede, keď som sa druhý rok učila ruský jazyk. Najskôr sme si vymenili základné informácie o sebe, postupne sme sa zbližovali. Dnešné deti si ani nevedia predstaviť, ako netrpezlivo som čakala poštára s okuliarmi v hrubých rámoch, či do našej schránky…

Zobraziť viac

Mama priniesla dovnútra „prádlo,“ ktoré sa sušilo vonku na mraze. V teple sa ešte všetko dosúšalo  a tá vôňa?!  Celý byt bolo cítiť „vonkom!“ V lete zase bielizeň voňala slniečkom, ako vraveli naše mamy. Potom tá krásna vôňa po žehlení. Rada spomínam aj na vôňu, keď som otvorila skriňu u moje babičky. Správne tipujete. Naftalín. Bolo treba chrániť bavlnu pred moľami a naftalín to robil spoľahlivo, akurát potom všetko ním bolo cítiť. Babka sa zababušila do vlniaka a naftalín bolo cítiť aj na veľkom mraze. A ešte je jedna vôňa…

Zobraziť viac

Na túto tému som našla niekoľko citátov, ktoré by vás mohli inšpirovať alebo povzbudiť: „Každý deň je novým začiatkom. Zhlboka sa nadýchni, usmej sa a začni odznovu.“ „Nestojí ťa absolútne nič byť vďačný za to, čo máš. Každý deň má možnosť byť zázrakom. Maj pekný deň.“ „Keď sme šťastní, zostáva nám ešte veľa práce: tešiť druhých.“ „Dovoľte ľuďom, aby boli šťastní podľa ich vlastného uváženia.“ „Byť šťastný a iných urobiť šťastných – to je úloha človeka.“ Súhlasím s tým, že každodenné drobné služby iným majú hodnotu veľkých činov. Ako povedal…

Zobraziť viac

Už nič nemusíme, len môžeme! Ráno vstanem, či je sviatok, alebo piatok o šiestej (ale nemusím) a  ešte v pyžame sa idem pozrieť na počítač, čo je nové. Mám pred sebou celý deň! Ale určite nie len taký, čo život prinesie. Noc samozrejme, ako je už v našom veku prirodzené, celú neprespím. Keď sa teda v noci  zobudím, robím si plán na nasledujúci deň. Najdôležitejší je plán, čo budem variť, či mám všetko, čo k tomu potrebujem. Musí to byť  totiž niečo také, na čo mám doma všetky suroviny. Nakupovať…

Zobraziť viac

Dnes som vstala, ako každý deň o šiestej. Vstávam tak, či je sviatok, alebo piatok. Navarila som  obed, potom nasledovala dlhá prechádzka so psíkmi a potom mi napadlo, že si popozerám niektoré staršie albumy fotografii. Upútala ma táto fotka a tak som si pomyslela, že vám o nej niečo poviem. Mala som veľký cestovateľský sen, vidieť Ameriku. Za bývalého režimu sen nedosiahnuteľný, ale po revolúcii s problémami, ale uskutočniteľný. Veľkú trpezlivosť , ale aj kontakty na americkej ambasáde vyžadovalo pridelenie víz.  Letenky sa dali zohnať za prijateľnú sumu, ubytovanie sprostredkovali priatelia…

Zobraziť viac

Boli sme na dovolenke v Turecku v 5 hviezdičkovom rezorte. Možno máte aj vy podobné skúsenosti, že hoci Slováci zaplatia takú istú, možno aj o niečo vyššiu sumu za pobyt ako Nemci, či Rakušania, dostanú tie najhoršie izby. Nám sa to stávalo pravidelne a azda ani nebolo pobytu, keby by sme na druhý deň po prílete izbu nemenili. Buď bola pri klimatických jednotkách pre celý hotel, teda s veľkým hlukom, alebo nad kuchyňou, alebo nad  parkoviskom…Samozrejme, že v deň pobytu krajšiu izbu nemali, ale že na druhý deň aby sme…

Zobraziť viac

Libuška ma včera motivovala článkom na Superbabkách. Opisovala svoje plavecké, chodecké i záhradkárske výkony hodné vrcholového športovca. Ráno som si povedala a čo som ja horšia ?! Som, ale priblížiť sa môžem. Takže ráno hodinu polievania, nie s krhlou ale s hadicou, trochu státia na mieste, trochu presuny po záhrade. Plavecké výkony som naplánovala na Rudave. Kilometer povinné prsia, žena musí prsia trénovať, však na to ich má. Potom dvesto metrov delfína. A nakoniec len také čľapkanie v rozhovore s ďalšími seniorskymi plavcami. Slnko pálilo a pod dáždnikom pri kofole…

Zobraziť viac