Kategória: Čo ma teší

Ľudia a hlavne ženy sa trápia, keď v istom období života vchádzajú prvky bucľatého baroka do ich proporcií… veď nech, či malá veľryba nie je „na zjedenie“ ? A sužovať si závity mozgu pri pohľade do zrkadla (nielen po krk) je out.  Ženy, veď sme nádherné… také „kočky“ od Rubensa… a kypré tvary pripomínajú skvostných bucľatých anjelov.  Ach, ako anjelsky sa cítim. Je ma veľa a všade. A rada sa zo seba a na sebe zasmejem. I môj muž na mne si pohľadom zgustne a vždy skonštatuje, že som JEHO…

Nedeľa bývala zvláštnym dňom. Mala úplne inú vôňu, ako bežné dni. My sme veľmi často cestovali k starým rodičom na Záhorie. Naša babka, mamina mama, bola veľmi pracovitá žena. Veľa dopestovala, dochovala. Myslím si, že v tom období sme mäso ani nekupovali, všetko sme mali od nej. Zabíjalo sa prasiatko, sliepky, aj husi. Mrazničky vtedy ešte neboli a tak sa mäso upieklo a zalialo do masti. Podobne aj hus. Vždy sme mali doma v špajze veľké hlinené nádoby plné mäsa zaliateho v masti. Ale nedeľný obed u našej babky, to…

Takáto zaujímavá debata dnes bola na facebooku a mňa zaujal názor, že keby záhrada nedala nič iné, len paradajky, poviem ďakujem! Ľudia si tento rok pochvaľujú úrodu paradajok, fotografujú plné poháre s pretlakom, hotovými omáčkami na cestoviny, len aby spracovali všetko, čo sa dá. Ja som sa tiež do diskusie pripojila a povedala som, že cítim  veľký rozdiel aj medzi kupovanými uhorkami a odtrhnutými na záhone. Tie kupované volám umelohmotné. A ešte niečo. V záhrade máme veľa stromov, robia tieň a pod ním sa horko ťažko dopestujú akurát zemiaky. Skúsili…

Na túto tému som našla niekoľko citátov, ktoré by vás mohli inšpirovať alebo povzbudiť: „Každý deň je novým začiatkom. Zhlboka sa nadýchni, usmej sa a začni odznovu.“ „Nestojí ťa absolútne nič byť vďačný za to, čo máš. Každý deň má možnosť byť zázrakom. Maj pekný deň.“ „Keď sme šťastní, zostáva nám ešte veľa práce: tešiť druhých.“ „Dovoľte ľuďom, aby boli šťastní podľa ich vlastného uváženia.“ „Byť šťastný a iných urobiť šťastných – to je úloha človeka.“ Súhlasím s tým, že každodenné drobné služby iným majú hodnotu veľkých činov. Ako povedal…

Už nič nemusíme, len môžeme! Ráno vstanem, či je sviatok, alebo piatok o šiestej (ale nemusím) a  ešte v pyžame sa idem pozrieť na počítač, čo je nové. Mám pred sebou celý deň! Ale určite nie len taký, čo život prinesie. Noc samozrejme, ako je už v našom veku prirodzené, celú neprespím. Keď sa teda v noci  zobudím, robím si plán na nasledujúci deň. Najdôležitejší je plán, čo budem variť, či mám všetko, čo k tomu potrebujem. Musí to byť  totiž niečo také, na čo mám doma všetky suroviny. Nakupovať…

Mama priniesla dovnútra „prádlo,“ ktoré sa sušilo vonku na mraze. V teple sa ešte všetko dosúšalo  a tá vôňa?!  Celý byt bolo cítiť „vonkom!“ V lete zase bielizeň voňala slniečkom, ako vraveli naše mamy. Potom tá krásna vôňa po žehlení. Rada spomínam aj na vôňu, keď som otvorila skriňu u moje babičky. Správne tipujete. Naftalín. Bolo treba chrániť bavlnu pred moľami a naftalín to robil spoľahlivo, akurát potom všetko ním bolo cítiť. Babka sa zababušila do vlniaka a naftalín bolo cítiť aj na veľkom mraze. A ešte je jedna vôňa…