Kategória: Vaše príbehy

Pani Andrea (55 r.) nám opísala svoje pocity po strate matky. Jej matka zomrela náhle, ani lekári nevedeli presnú príčinu. Človek nikdy nemôže byť pripravený na smrť svojich rodičov. V každom veku je to veľká rana. „Neviem si zvyknúť na myšlienku, že odteraz budem musieť  riešiť všetky problémy sama! Moja matka bola jediná osoba, ktorej som mohla kedykoľvek zavolať  a posťažovať sa jej na čokoľvek. Len jej som mohla svoju dušu otvoriť na 100%.  Nie preto, že som introvert a nemám veľa priateľov, ale preto, že moja matka ma vedela…

Zobraziť viac

MY DETI Z DVORA. My deti, narodené v rokoch 50-60-70-a ešte aj 80-tých, boli sme všetci vychovávaní „patologickými rodičmi“… Hoci ani my ani rodičia nevedeli, že sú patologickí. Mohli sme sa schádzať so svojou bandou na ulici alebo medzi barakmi, mama sa nebála, že sa „pozabíjame“. Nechodili sme do privátnych škôlok, škôl, no rodičia sa netriasli strachom, že budeme oneskorení vo vývoji. Nebehali za nami s čiapkami, šálikmi a nekontrolovali, či nie sme spotení. So sezónnymi chorobami si poradila mama alebo kto mal starkú…nie každý mal to šťastie mať starých…

Zobraziť viac

Ďakujem pani Márii Mihályovej z Prievidze, že môžeme uverejniť jej časozberné fotografie. Prvá fotografia je z roku 1946, kedy sa narodila a táto farebná, z oslavy sedemdesiatky. Je matkou štyroch detí a pracovala ako referent športu na Okresnom výbore telovýchovy. Teraz na dôchodku rada číta, poéziu, aj prózu. Dokonca aj sama píše poviedky. A najaktuálnejšia je zo súčasnosti. S vnúčatami, z ktorých má vo svojich 73 rokoch veľkú radosť. Pripravila LIS

Zobraziť viac

Rodičia odchádzali z domu do roboty na šiestu. Mladšie deti mali na starosti starší súrodenci, ktorí už poznali hodiny a doviedli ich načas do školy. Rodičia vedeli, že sa môžu spoľahnúť. Prvé roky mojej školskej dochádzky sme sa učili aj v sobotu. Aj rodičia chodili v sobotu do práce. Ale naša mama si často brala na sobotu voľno, aby nám mohla navariť fazuľovú polievku a parené buchty. To bola dobrota. tešili sme sa na to celý týždeň a samozrejme aj na voľnú nedeľu, lebo vtedy sme s otcom chodili do…

Zobraziť viac

Prišiel k nám do ekonomickej redakcie mladý, šarmantný inžinier Dušan Budzák. Už z prvých reportáží bolo jasné, že z neho bude špičkový redaktor a neskôr aj moderátor. Veľmi talentovaný mladý človek, veselý, veľmi vtipný. Koľko srandy sme s ním zažili. Vedel rozprávať vtipy, príhody, skrátka taká veselá kopa. Potom sa cesty redaktorov tejto redakcie rozišli. Dnes je z Dušana Budzáka  úspešný spisovateľ. Napísal napínavú románovú trilógiu, ktorá sa stala jednou z najpredávanejších. Darmo, je to talent! Keď sa pozriete na jeho fotografiu, mračí sa z nej na vás tvrdý muž.…

Zobraziť viac

Manžel zomrel, ostala som sama s tromi malými deťmi. Mala som 37 rokov. Prosila som o silu, zdravie, pevnú vôľu, trpezlivosť a vytrvalosť.  Spomenula som si na vetu našej pani učiteľky : „Kto chce, dokáže viac, ako ten, kto môže!“ Podarilo sa! Vychovala a vzdelala som 3 deti. Zmenila som vtedy zamestnanie, aby som mala voľnú pracovnú dobu a mohla sa im viac venovať. Už sú dávno dospelé, ja som už na dôchodku, teším sa z detí aj vnúčat. Pokiaľ rástli, dospievali, študovali, bola som im vždy poruke. Nikdy som…

Zobraziť viac