Moja prvá knižka (Jana Majdanová Durajová)
Pamätám si na leto 1968, na svoju prvú knižku s básničkami od Márie Rázusovej Martákovej, EN TEN TULIPÁN. Mala som meniny a toto bol pre mňa veľmi vzácny darček. V septembri som mala začať chodiť do školy a toto bola moja prvá vlastná kniha.
Okrem veselých kresieb, boli tam stĺpce s písmenami, ktoré som postupne spoznávala. Skôr som však vedela básničky naspamäť, ako som vedela čítať. To preto, že s knihou som behala za všetkými, aby mi z nej čítali. Možno som už všetkým liezla na nervy, ale tých 10 dní pred začiatkom školy stálo za to.
A tak som stále dookola opakovala básničky o Jurovi, ako išiel do hory a zodral si bačkory, mladšej sestre som sa prihovárala s básničkou o mame, ktorá varí kašičku v maľovanom várničku. Keďže v našom dvore bolo humno a moja strašia sestra bola Majka, básničkou o pavúkovi som ju nešetrila a často som jej opakovala:
Majka kuká na pavúka,
čo to pradie, čo to súka?
Už je z toho celá sieť.
Vlietla muška – hojda, hoja,
ach, beda ti, muška moja,
pavúk zje ťa hneď.
Dnes po rokoch mám opäť otvorenú svoju prvú vlastnú knižku. Obal je už trochu ošúchaný, zopár strán aj chýba. Okraje listov už niečo pamätajú, majú zaujímavé ozubenie, a farbu a hmatom prenikám do spomienok. Pritláčam si knihu k nosu a som tam, v detstve pri oslave mojich menín.
Leporelá, s ktorými som rada hrala, som už ponechala mladšej sestričke. Ja som skôr pokukávala po poličke s knihami staršej sestry. Už som sa nemusela ňúrať v sestriných knihách a tajne jej ich brať, aby som si v nich trochu listovala.
Lákali ma knihy s peknými obalmi. Mala som rada aj vôňu kníh, ktorá bola magická a vedela som pri nich snívať. Hmatom som si rada prechádzala aj po listoch, ktoré mali niečo spoločné z listami zo stromov.
Často som si obzerala knihy, ktoré mali na obale malé kresby čajok, aj keď vo vnútri, veľa obrázkov nebolo. (Čajka bola edícia kníh pre dievčatá.)
Keď som potom v škole zvládla aj čítanie, moja strašia sestra ma pravidelne brávala so sebou do knižnice a tam som si postupne vyberala knižky už sama.
Neviem, či je to tým, že moja prvá (vlastná) knižka bola s básničkami, ale akosi to vo mne zostalo a rada skladám detské básničky aj teraz. Viac o tom píšem v mojom blogu https://www.baja.sk/pribehy/
Postupne som si obľúbila aj iných autorov, avšak tých ktorí sa prihovárali nám deťom som obľúbila najviac.
„Báseň je výstup na horu.“ – Antoine de Saint-Exupéry francúzsky spisovateľ a pilot 1900 – 1944
Jana Majdanová Durajová
