Aktuálne Vaše príbehy 

My deti, narodené v rokoch 50,60,70 a ešte aj v 80-tych…

MY DETI Z DVORA. My deti, narodené v rokoch 50-60-70-a ešte aj 80-tých, boli sme všetci vychovávaní „patologickými rodičmi“… Hoci ani my ani rodičia nevedeli, že sú patologickí. Mohli sme sa schádzať so svojou bandou na ulici alebo medzi barakmi, mama sa nebála, že sa „pozabíjame“. Nechodili sme do privátnych škôlok, škôl, no rodičia sa netriasli strachom, že budeme oneskorení vo vývoji. Nebehali za nami s čiapkami, šálikmi a nekontrolovali, či nie sme spotení. So sezónnymi chorobami si poradila mama alebo kto mal starkú…nie každý mal to šťastie mať starých rodičov. Na chrípku sme dostali cesnak, čaj s medom a zakryla nás perinou.Chodili sme pásť kozy, kravy, bolo kopec srandy…vatra, kde sa opekali „ukradnuté“ zemiaky alebo kukurica z JRD. Potom bol aj výprask, ale o chvíľu sa naň zabudlo. Do lesa sme sa šli hrať vojnu vždy keď sa nám zachcelo. Jedli sme jahody, maliny, jablká, slivky priamo do úst, neumyté. Mama sa nebála, že nás zje vlk, alebo sa poraníme. V lete sme chodili k rieke sami, bez dozoru, nik sa neutopil. V zime sme sa ťahali na sánkach za konským povozom, niekedy sme vleteli aj do potoka, či do plota, nik preto neplakal. Nepoznali sme chrániče kolien pri korčuľovaní, modriny boli normálny jav. Stará susedka, ktorú sme volali čarodejnica, na nás žalovala rodičom a my sme ju potom museli zdraviť „dobrý deň“ a ospravedlniť sa jej. Otec nám fúkal dym z fajky do tváre a nahlas sa smial, keď sme robili grimasy. Museli sme vedieť násobilku od predu aj od zadu. Nik nepoznal výrazy „rakovina, autizmus atď.“ a čo ja viem, aké iné, čo dnes existujú. Do školy nás nik neodprevádzal. Každý sme vedel, že máme ísť po ľavej strane ulice a nepodbehnuť pod autá, lebo bude garanbol. Jedli sme ovocie priamo zo stromu, pili vodu zo studne, aj potoka, mlieko od kravičky a kozy. Na hry sme si vystačili sami, hrávali sme sa pod bránou aj na dvore na vojnu, dole-dole, gumu,školu, so švihadlom a iné. Naháňali sme sa cez ploty, mali sme ulicu pred domom a to nám stačilo na celý deň. Kúpali sme sa v jednej vani, niekedy aj v potoku, televízor sme pozerali len keď dovolil otec a neprišli sme o nič… Nebolo toľko vysokých škôl ako teraz, no zdá sa, že sme boli aj tak viac civilizovaní. My, deti z dvorov, sme mali radi svojich rodičov,vážili sme si ich a mali úctu k starším. Hoci vtedy rodičia neboli informovaní, ako nás správne vychovávať. To vďaka ním sme prežili detstvo bez baktérií, psychológov, nudných prednášok, oblbovania z TV, zamknutých PC a nárekov. Bolo to šťastné detstvo plné radosti zo života. Pozdravujem všetkých tých, ktorí tieto časy prežili a pamätajú si ich.

Mária Nováková

Foto Depositphotos.com

Vaše komentáre

Superbabky odporúčajú nasledujúce články