Keď vnučky rozplačú aj silných chlapov
Prišiel k nám do ekonomickej redakcie mladý, šarmantný inžinier Dušan Budzák. Už z prvých reportáží bolo jasné, že z neho bude špičkový redaktor a neskôr aj moderátor. Veľmi talentovaný mladý človek, veselý, veľmi vtipný. Koľko srandy sme s ním zažili. Vedel rozprávať vtipy, príhody, skrátka taká veselá kopa. Potom sa cesty redaktorov tejto redakcie rozišli. Dnes je z Dušana Budzáka úspešný spisovateľ. Napísal napínavú románovú trilógiu, ktorá sa stala jednou z najpredávanejších. Darmo, je to talent!
Keď sa pozriete na jeho fotografiu, mračí sa z nej na vás tvrdý muž. Ale prečítajte si, akého láskyplného dedka z neho urobila jeho prvá vnučka.
„Malá Viktória sa narodila v Dánsku. Tam sa moja dcéra po škole rozhodla žiť. Skôr ako prišla na svet, celá rodina špekulovala o tom, aké meno jej dať (ešte sme nevedeli či bude chlapec, alebo dievča): Opäť som si raz zažartoval a povedal som – je jedno aké meno dostane, len nech sa nevolá Gulliver. A bolo! Kým sa Viktória narodila, všetci sme jej hovorili Gulli. Teraz ju tak volám už iba ja, ostatní preferujú oslovenie Vikinka. Pamätám si na ten deň a noc keď prichádzala na svet. Manželka Eva bola s našou prvorodičkou Barborkou v nemocnici v Hostebro (Dánsko), ja doma na telefóne. Bolo to komplikované a veľmi sme sa báli – o dcéru aj vnučku, ale nakoniec si s tým dánski lekári poradili. Keď ma chcú moji blízky milo osloviť, volajú ma Duško a na to nadviazal môj kamarát, keď oslovenie rozšíril na deDuško. Som na to nesmierne hrdý, som šťastný a pyšný na Barborku, aj jej (našu) Vikinku. Stal sa zo mňa taký ten magor, ktorý si vždy musí smrknúť, keď dostane novú fotku, alebo video vnučky v Dánsku a telefón už nestíha ukladať to množstvo fotiek. Snažím sa rešpektovať, kto je tu rodič a kto dedo, ale najradšej by som bol s malou v kuse a mal ju len pre seba. Pokiaľ , samozrejme nezačne plakať a ja si neviem rady…Keď sa Guli narodila, mal som 56 rokov, ale omladol som o tridsať a tak sa cítim pri nej stále. “
Asi takto Libuška? Lebo ja by som vedel o nej písať… Je jediné, čo ma vie odviesť od práce keď píšem knihu.
Libuša Sabová