Kategória: Vaše príbehy

Je to veľký fešák. Singl otec dospelého syna, ktorý už s ním nežije. Jana má dom, chatu, auto. Teší sa, že ju čaká ďalších najmenej dvadsať rokov super života vo dvojici. A zrazu začne presakovať, že syn sa nevydaril podľa predstáv. Žije čudným životom, ktorý vyústi do vzťahu s ešte čudnejšou ženskou. Skončí to dvomi deťmi. Najskôr telefonáty, že potrebujú peniaze na jedlo. Potom pochopíte, že peniaze nemôžete dávať, lebo hneď zmiznú, že je lepšie im dať jedlo. Vyvrcholí to odobratím detí. Čo môžete urobiť? Beriete si ich do pestúnskej…

Zobraziť viac

Vďaka môjmu manželovi, anglickému architektovi, som žila šesť rokov v Saudskej Arábii. Ponúkli mu tam prácu a ja som ho nasledovala, trochu dobrodružne sa vrhnúc do neznámych vôd . Prišla som do Rijádu v apríli 2011 a zvykala si, že musím nosiť abáju (dlhé voľné čierne šaty), že obchody a vôbec všetko sa tu zavrie päťkrát denne kvôli modlitbe, že nebudem môcť šoférovať, ale budem odkázaná na pakistanských, po anglicky nehovoriacich šoférov, že nebudem môcť cestovať v aute s cudzím mužom bez prítomnosti manžela a podobné radosti… Ale zvykla som…

Zobraziť viac

Napriek všetkým mojim znalostiam o fungovaní organizmu a domácemu lekárskemu prostrediu. Vírus sa na mne vyzúril a poznačil moje trávenie tak, že aj 1/4 banánu, alebo 5 lyžičiek jogurtu bolo maximum, čo som dokázala zjesť. Aj to s obrovskými problémami. Po mesiaci od začiatku ochorenia, sa mi začali rozpadávať zuby, padať vlasy nenormálnym spôsobom. Potrebovala som pomoc. A ona, vďaka Bohu, prišla. Aj s bonusom. Hoci prvú pomoc som odmietla… Neverila som veľmi na bylinky, veď medicína má predsa „vymakané“ lieky. Na všetko. Aj na smrť. Dnes už ale viem,…

Zobraziť viac

Keď som sa ako študentka vydávala, manžel bol lekár po promócii. Vždy som brala jeho prácu ako službu ľuďom. Nikdy som sa nezaoberala tým, čo by sa mu mohlo stať. Vtedy to bola práca v nemocnici. Už roky pracuje ako záchranár, môj postoj sa nezmenil. Pomáha ľuďom a to je prvoradé. Samozrejme, že v dnešnej dobe,  respektíve od prepuknutia jeho choroby (MUDr. Viliam Dobiáš je onkologický pacient, pozn. redakcie), sa obávam o jeho zdravie viac, keďže je vo väčšom ohrození. Moje pocity však idú bokom, keď si uvedomím ako ho…

Zobraziť viac

Autor televíznych Retro novín má bohatý  nielen pracovný archív, ale aj súkromný. Tu je jeho krásne vyznanie manželke: „Tak sme sa dnes s manželkou dožili výročia, ktorému sa hovorí „ZAFÍROVÁ SVADBA“. 45 rokov uplynulo skutočne ako voda. Možno aj preto, že sme sa vždy snažili chápať potreby jeden druhého, tolerovať chyby a obdivovať dobré vlastnosti a počiny. Život nám doprial mnohé radosti, najväčšie v podobe našich detí. Vďaka, láska moja, za všetko krásne, čo si mi za tých 45 rokov úprimne a zo srdca dala. Snažil som sa aj ja…

Zobraziť viac

Samozrejme, zase som doma sama. Všade ticho, pokoj…. Nie náhodou stojí náš dom na konečnej zastávke trolejbusu. Keď sme ho pred vyše dvadsiatimi rokmi stavali, hovorilo sa síce, že sem pribudne sídlisko, ale akosi už k tomu nedošlo. No a tak si aspoň môžem s našim psom vybehnúť do blízkeho lesíka. Aj teraz mi už Toby sedí pri nohách a netrpezlivo čaká, kedy sa konečne zdvihnem. Iste, pôjdem s ním von rada, ale moje myšlienky to nijako nezaplaší. Lebo naozaj neviem čo ďalej robiť a vlastne sa mi zdá, že sa ani nič robiť nedá. Veď…

Zobraziť viac

Hneď ráno som scedil 4 plné poháre smrekového medíku. To je balzam na priedušky, ten ma podržal aj v najťažších chvíľach. Narodil som sa pred 68 rokmi v malej dedinke pod Topoľčianskym hradom do rodiny, kde už bolo  6 detí. Keď som mal 6 rokov, zomrel nám otec a tak celá výchova zostala len na mamku a tej bolo treba pomáhať pri domácich prácach, na poli, na záhumienkoch.  Už ako malý chlapec som sa postupne oboznamoval s prácami, o ktorých dnešné detí, ani netušia. Musel som umývať riad, okopávať, kosiť,…

Zobraziť viac

Keď som bola tehotná s mojou dcérou, pribrala som 33 kg. Neuveriteľné, však? Písal sa 1.júl roku 1985. Moje dieťa sa hlásilo na svet. Pohlavie potomka sa každá rodička dozvedela až po narodení dieťaťa. Sranda? Čo? Neuveríte, ale celú prípravu na pôrod som prespala. Darmo sa ma pýtali v akých intervaloch mám kontrakcie, nevedela som. Slastne moja myseľ driemala, ba dokonca všetko prespala. A potom to prišlo. Sestričky začali panikáriť, nezmyselne pobehovať, nevedeli zohnať lekárku…a vtedy som trpela. „Máte dcérku, mamička..“ srdcervúco som sa rozplakala, nohy sa mi roztriasli a…

Zobraziť viac

Všetko sa to začalo tým, že som si zlomila nohu. Bola potrebná operácia a zdĺhavé hojenie som zaháňala, ako to už u nás mnohých žien býva, jedlom. K tomu sa pridal aj smútok, že mi už vyrástli deti a najhoršie som prežívala operácie môjho syna. Vedela som, že priberám, ale na váhu som sa neodvážila postaviť.  Zbadala som sa, až keď som zistila, že mám 94 kilogramov. Vtedy som si povedala, že takto to ďalej nejde! Chvalabohu stal pri mne manžel, rodiča a moja dobrá známa, ktorá mi odporučila ketozovú…

Zobraziť viac

68 ročnú Jarmilu Zacher Pajpachovú už všetci dobre poznáme. Najstaršia kamionistka opísala svoj život v dvoch knihách. Nemala ľahký život. Otec bol alkoholik, o rodinu sa nestaral. Vydávala sa veľmi mladá, ale prvý manžel jej zomrel keď mala len dvadsať rokov a dve malé deti. S druhým manželom sa rozišla. Ďalšie, veľmi smutné obdobie prežívala, keď jej zomrela dcérka. Potom sa tretíkrát vydala. Zobrala si oveľa mladšieho muža. Ako 55- ročná si urobila vodičský preukaz na kamión. Jarmila Zacher Pajpachová je držiteľka slovenského rekordu – najstaršia kamionistka. V 65 rokov…

Zobraziť viac