Je to naozaj silná žena. V živote prežila vzostupy, aj pády, ale nikdy sa nevzdala! Pozrite si rozhovor, ktorý pre televíziu Senzi urobil s pani Majou Velšicovou Noro Meszároš. Relácia SENZI BAR sa vysiela každý druhý piatok o 20:00 v Televízii SENZI.
Zobraziť viacAsi všetci máme okolo seba niekoho, kto sa aj pod vplyvom posledných dvoch kovidových rokov ocitol v núdzi. Či už finančnej, vzťahovej (sociálna izolácia, osamelosť), zdravotnej, možno aj časovej. Snáď všetci varíme v období Vianoc tú najlepšiu kapustnicu na rôzne spôsoby. Pre niekoho je to samozrejmosť, pre iného byť nemusí. Nie je dôvod zisťovať, prečo sa tak komu deje. Zámer, prečo som vytvorila túto skupinu, je aktivizovanie nás, ktorí môžeme a máme možnosti, podeliť sa o pohár, misku, hrniec či kotlík tej najlepšej kapustnice s tými, ktorí strádajú. Napríklad, osamelí…
Zobraziť viacDeti nedostávame s návodom. Ani k mojim nebol pribalený. Končila som vysokú školu a vo februári sa mi narodil môj prvorodený syn, dnes už tiež otec Petar. Ešte v pôrodnici, keď som rodila tento môj 5 kilový malý – veľký zázrak, hoci šťastná, som sa zapovedala, že nikdy rodiť nebudem. Bolo to dosť náročné. O dva roky a 4 mesiace sa mi narodil syn druhý Ivan. Mala som 26. Bola som na vrchole blaha, šťastná, prešťastná, že mám dvoch krásnych chlapcov. V tom čase nebol internet, ani nespočetné množstvo informácií…
Zobraziť viacJana mala veľmi pestrý život. Vydávala sa skoro. 22 ročná porodila dcéru, ale manželstvo mladých ľudí dlho nevydržalo. V jej živote sa objavilo veľa mužov, lebo to bola pekná, atraktívna žena. S druhým manželom začali spolu podnikať. Prehovoril ju, aby si na svoje meno zobrala vysoký úver, veď majú výborný podnikateľský plán a peniaze sa im skoro vrátia. Nevrátili sa ani peniaze, ani zbabelý muž, ktorý pred zodpovednosťou ušiel. Jana musela splácať úver sama. Doslova s dcérou živorila. V tom čase zdedila spolu s bratom byt po matke, ktorá žila…
Zobraziť viacMala som to urobiť skôr. Keď som bola mladšia, myslela som si, že v 55 rokoch budem bohatá. Keby som vedela, že nie, ušetrila by som si oveľa viac peňazí. Keby som mohla vrátiť roky späť, určite by som si vždy potrpela na pekný účes a kvalitné topánky. Mala som si sama seba vážiť a potom by si ma viac vážilo aj okolie. Neobanovala som síce nič, čo som v živote urobila, len to, čo som neurobila. Určite som mala venovať väčšiu pozornosť zdraviu. Napríklad som bola niekoľkokrát u lekára…
Zobraziť viacMilé Superbabky, chcem vám teraz napísať ako nenápadne som z pôvodných 54 kilogramov pribrala na vyše 80 kg. Možno ste to mnohé zažili. Celý život som nemala viac ako 55 kg. Aj po pôrode som sa dokázala dostať do formy. Ale v štyridsiatke sa môj život trochu skomplikoval, prišli nejaké sklamania, neúspechy, stres, bola som nervózna a potom nastali konflikty aj v rodinnom živote. Nič ma nebavilo a tak som si hovorila, že aspoň v tom jedení mi nikto nebráni. Nevedela som zaspať a tak som zjedla kus čokolády. Porušila…
Zobraziť viac„Vieš byť vďačná napriek tomu, že smrť vzala tvojich blízkych?“ dostala som otázku. Nasledovala aj ďalšia – dá sa na smrť dieťaťa pripraviť? Zatiaľ som odpovedala na prvú… v adventnom stíšení prichádzali spomienky aj jednoznačná odpoveď – áno, život má zmysel a ja mu viem poďakovať. *** Maminka mi vravela, že ako maličká som za všetko ďakovala. Vraj som občas išla všetkým na nervy. Z ich pohľadu nebolo za čo ďakovať, ja som si dôvod našla. … život bežal dopredu a prišiel prvý pôrod. Niekoľko hodín som na pôrodnom lôžku v nemocnici vzdychala od…
Zobraziť viacZaujímajú ma príbehy iných žien a hlavne tých, ktoré nelamentujú nad životom a užívajú si ho. Páči sa mi móda a moderný život. Ale samozrejme rada si aj zaspomínam. Spomienky ma obohacujú, ale treba ďalej žiť a nevracať sa, lebo život je tu a teraz. Možno by som sa rozpísala a napísala knihu. Ani neviem odkiaľ začať. Už od detstva som akčným členom rodiny. Asi je to môj osud aj teraz. Kultúra, potom osveta, divadlo, cestovanie a organizovanie. To bolo mojím koníčkom aj popri starostiach v rodine. Deti, manželstvo, školy,…
Zobraziť viacKeď som sa ako študentka vydávala, manžel bol lekár po promócii. Vždy som brala jeho prácu ako službu ľuďom. Nikdy som sa nezaoberala tým, čo by sa mu mohlo stať. Vtedy to bola práca v nemocnici. Už roky pracuje ako záchranár, môj postoj sa nezmenil. Pomáha ľuďom a to je prvoradé. Samozrejme, že v dnešnej dobe, respektíve od prepuknutia jeho choroby (MUDr. Viliam Dobiáš je onkologický pacient, pozn. redakcie), sa obávam o jeho zdravie viac, keďže je vo väčšom ohrození. Moje pocity však idú bokom, keď si uvedomím ako ho…
Zobraziť viacNeviem, či to občas zachytíte aj vy, ale kde tu prebleskne v halde informácií aj tá, že na jar nemusí byť všetkému koniec, že môžu prísť mutácie, ktoré budú imúnne voči našim stratégiám ochrany, a teda, že vírus bude trvalou alebo dlhodobou súčasťou nášho života. Očakávala by som seriózne prognózy toho, ako budeme ďalej žiť. Predsa nemožno od ľudstva žiadať, aby sa trvalo všetci zatvorili doma a aby sme celosvetovo beh diania priškrtili na absolútne minimum. Vedci, sociológovia, psychológovia… a ďalší odborníci by už teraz mali pracovať na tom, aby…
Zobraziť viac
