Kategória: Vaše príbehy

Volám sa Zuzana, mám 42 rokov a prežívam najhoršie obdobie môjho života. Moja mama je veľmi chorá. Ako 20 ročná som odišla z rodnej Nitry za lepším životom do Londýna. Páčilo sa mi tam aj preto, lebo v Londýne som stretla  Slováka Janka, s ktorým sme už dlhé roky manželia. Po krátkom čase môjho pobytu v Anglicku pricestovala za mnou na návštevu moja mama. Zapáčila sa jej táto krajina, Londýn a keďže bola rozvedená, rozhodla sa zostať. Mala už 45 rokov, nevedela po anglicky a preto som ju veľmi obdivovala, že si trúfa začínať znovu od piky…

Zobraziť viac

Určite som  mala venovať väčšiu pozornosť zdraviu. Napríklad som bola niekoľkokrát u lekára s tráviacimi problémami, ale nič mi nezistili a už som viac k lekárovi nešla. Mala som sa viac sledovať a bola by som zistila sama, že som alergická na glutén. Táto neznášanlivosť sa pravdepodobne vyvinula už v detstve. Odkedy som zo stravy vylúčila pšenicu, jačmeň a raž, môj zdravotný stav sa výrazne zlepšil. Mala som v živote určité obdobie, kedy som sa ani napriek rôznym úspechom necítila dobre. Teraz som si uvedomila, že ak chcem byť  v…

Zobraziť viac

Som smutná a cítim sa osamelá. Naplno som si uvedomila, že manžel odo mňa definitívne odišiel. Zbalil si niektoré svoje veci a išiel k inej žene. Stalo sa to hneď po Novom roku napriek tomu, že sme spolu prežili takmer celý život. Veď obaja máme 60 rokov. Ale nič netrvá večne. Manžel odišiel k mladšej  žene. Má 42 rokov. Ráno som akosi automaticky začala robiť kávu aj do druhého, manželovho hrnčeka. Na panvicu som rozbila 6 vajec, urobila som ich so slaninkou, k tomu zeleninu. Pre mňa a pre muža.…

Zobraziť viac

Lietala som do celého sveta, zarábala som vo valutách a „dostať sa na palubu,“ nebolo ľahké. A bolo nás, letušiek, relatívne málo. Boli sme nielen pekné, ale museli sme byť aj vzdelané. Možno preto nám mnohí kolegovia hovorili princezny, kňežny, dámy, jednej sa dokonca hovorilo Carevna…. „Motali sa okolo nás“ od umelcov cez vekslákov až po politikov a akademikov. Aj Andy Hryc nás vychvaľuje vo svojej knihe. Veď s nami často lietal do Košíc, aj do Prahy. Spomínam si, ako  Jaroslav Hanzlík, v tej dobe herecká hviezda, presedel skoro celú…

Zobraziť viac

Vnučka mi rozpráva, ako to bolo, keď som bola JA malá. Lebo ona tam bola so mnou. „A akú si mala hračku?“ skúša ma, či si spomeniem. „No… mala som popečku zos vlaskami, mala aj zuby, tote som jej zos sponku vydrela… a tote vlasy som jej dala dolu – a tam bula džura…“ Neveriacky sa na mňa pozerá. „A akú si mala hračku, babinka?“ Aké sme mali hračky? Text a foto Gabriela Rothmayerová   Redakcia: Napíšte do komentárov, aké ste mali hračky, na ktoré si najradšej spomínate. Ja som…

Zobraziť viac

Vždy sa spájal s nutnosťou zhodiť posledných pár dekov do želanej hmotnosti v kategórii judo, ktoré som trénovala od svojich 17. rokov. V mojom dovtedajšom živote som počas behania kvôli zhadzovaniu kilogramov netušila, že vlastne neviem dýchať. Neschopnosť správne dýchať mi spôsobovalo, že som nemala športové výsledky. Celý ten čas som ani náhodou nevedela, že to je vlastne kvôli tomu, že dýcham nesprávne. V roku 2018 som natrafila na človeka, ktorý mi zrazu ukázal, ako by som mala dýchať. Trénoval ma a učil dýchať. Jedného dňa som skusmo išla pobehnúť.…

Zobraziť viac

Dve náročné operácie v priebehu 24 hodín, 2 dni v umelom spánku, 8 transfúzii, ochrnutá pravá ruka, nefungujúca peristaltika čriev, preležaniny…Ja viem, znie to hrozne, ale delím sa s vami o tieto skúsenosti kvôli tomu, že vás chcem všetkých, ktorí prežívate s vašimi blízkymi podobný bôľ povzbudiť. Musíte veriť aj za nich, nevzdávať to, výjsť zo svojho komfortu a neľutovať sa! Spraviť pre nich všetko! Takže sme si dnes v cukrárni dali zákusok. Ale psssst ticho, lebo to je mimo zdravej stravy, ktorú musíme na príkaz lekárov dodržiavať! Je to…

Zobraziť viac

Vždy, keď leto vystriedala teta jeseň, lístie na stromoch sa rozohrá všetkými možnými farbami, do našich údolí začala sadať ranná hmla, z okien áut už miestami začíname oškrabávať srieň a ešte celkom teplý, babím letom poznačený september, vystrieda už pomerne chladný, hlavne v noci, október, vybaví sa mi v mojej pamäti moje detstvo . Vidím to, ako keby to včera bolo, keď som ako chlapec vybehol u starkej v Nedanovciach na ulicu,vlastne bola zároveň aj hlavou cestou a v každú sobotu sa to hemžilo “Vrabčiarmi“,ako ich v okolí s obľubou…

Zobraziť viac