Babka a jej slepačia polievka – vývar, čo liečil viac než len nachladnutie. Spomienka, ktorá zostala.
Každú nedeľu ráno sa dvorom nieslo kľudné bublanie hrnca a zvuk, ako babka brúsi nôž o starý kameň za humnom. V očiach mala súcit aj rozhodnosť – lebo vedela, že ak má byť nedeľa naozaj nedeľou, musela prísť aj obeť zo sliepky, ktorú sama kŕmila, poznala a neskôr aj usmrtila do hrnca.
Slepačie polievky sa u nás nebrala len ako jedlo. Bola to rituálna očista po týždni, povzbudenie pre chorého, zmier medzi rozhádanými, aj prvé sústo každého sviatočného stola. A babka? Tá pri tom všetkom stála rovno – nie ako niekto, kto zabíja, ale kto dodáva silu.
Recept na tú „jej“ slepačiu polievku:
Ingrediencie:
- 1 domáca sliepka (čím staršia, tým lepší vývar)
- 2 veľké mrkvy
- 2 petržleny
- 1 kúsok zeleru
- 1 cibuľa (v šupke, pre farbu)
- 3 strúčiky cesnaku
- Niekoľko guľôčok čierneho korenia
- Soľ
- Petržlenová vňať
Postup:
- Sliepku porciovať, očistiť, opláchnuť studenou vodou.
- Vložiť do veľkého hrnca so studenou vodou, pomaly zohrievať (to „pomaly“ bolo pre babku zákon).
- Pridať celú cibuľu (v šupke), očistenú zeleninu, korenie, soľ.
- Variť na najmenšom plameni aspoň 3 hodiny. Neprekypieť, len počúvať, ako vývar dýcha.
- Polievka sa nakoniec scedí a podáva sa s rezancami, mrkvou a sekanou vňaťou.
Spomienka, ktorá zostala
Keď ju raz mama presviedčala, nech radšej sliepky kupuje v obchode, babka len povedala: „Mäso bez príbehu nenasýti.“ A mala pravdu. Z tej polievky sa dalo vyčítať všetko – jej rešpekt k životu, schopnosť starať sa, a tá jednoduchá pravda: že nie všetko v živote je ľahké, no všetko môže byť hodnotné.
Foto:Depositphotos.com
