Aktuálne Vaše príbehy 

Čo sa to s nami udialo? Osireli sme v duši, stratili niť a zmysel bytia… nevládzeme kráčať a… niet ľudského dotyku, ktorý by dokázal upokojiť nepokojné srdce..

Pochladnelo nám… ozimelo sa… za nechty zachádza… zima sa hlási. A tak je dobre, veď plavky sú letná záležitosť. Sane nachystajte . Udalosti posledných dní(mesiacov, rokov) – sú pre mňa smutné – kdekoľvek potiahnem prstom a rolujem, jóbovka a množstvo mladých životov odchádza. Náhle… alebo sa stratia a nevrátia zo svojej cesty… alebo si siahnu na život. Čo sa to snami udialo? Osireli sme v duši, stratili niť a zmysel bytia… nevládzeme kráčať a… niet ľudského dotyku, ktorý by dokázal upokojiť nepokojné srdce… a taktiež viera… je len akousi nálepkou…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

„Žime v láske priatelia!“ Klára Silva, svetobežníčka, ktorá sa v roku 1950 narodila v Bratislave

Ahojte priatelia! Pozrite sa na mňa. Volám sa Klára Silva. Prečo túto fotografiu zverejňujem? Chcem vám povedať, že nesedím doma, nelamentujem nad životom, nad chorobami a hlavne nad starobou. Ale žijem! Teším sa zo života. Mojím prstom ukazujem na nekonečnú diaľku a krásu života. Fotografujú ma mladí ľudia, ktorých stretnem. Oni potom potom moje fotografie posielajú svojim rodičom, aby ich inšpirovali. Cestujem sama a vždy sa usmievam. Doma som všade, aj pri mori. Mladí ľudia sú ku mne milí a srdeční. Prečo? Je to môj odraz, ktorý rozdávam iným. Táto…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Aj keď opticky výsledok vidieť, stále sa mi nedarí dostať pod určitú hranicu, hovorí o svojom chudnutí Renáta Názlerová

Nie vysnívanú, ale minimálnu, ktorú som si stanovila. Niekedy mám pocit, že to ide príliš pomaly. Potom si hovorím, že nevadí, že moje telo si to asi nejako reguluje. V každom prípade ďakujem tým, čo mi pomáhajú aj mentálne tento cieľ robiť reálne dosiahnuteľným. A ešte jedna prosba: keď vám niekto povie, že chudne, drží diétu, podporte ho, pomôžte mu. Nehovorte mu, ale veď dnes urob výnimku, na jeden deň to preruš, daj si, veď jeden langoš ťa nezabije….Pre niekoho, kto naozaj bojuje so svojou závislosťou na jedle, sú to…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Choroby „vydýchala“, je bez liekov, zdravá. Lekári jej tvrdili, že liekov sa nezbaví. V 70-ke behá maratóny

Hosťom Martiny Valachovej v podcaste ODznova bola Doda Lednická, ktorá zabojovala s chorobami a dnes už žiadne lieky neberie. Aj keď na začiatku boli prognózy celoživotného brania liekov a kortikoidov. Dve ťažké diagnózy ju postupne pripútavali k posteli. Keď už skoro nevychádzala von z domu, pretože potrebovala blízkosť toalety, rozhodla sa to zmeniť. Hnevalo ju, že neprešla viac ako 100 metrov, aby nepotrebovala vbehnúť na záchod. Ako dnes hovorí, choroby zo seba „vydýchala“… Ledva ju dobehnú mladí V istej chvíli prestala nasledovať klasickú medicínu, ktorá jej riešenie nedávala. Dokonca, po operácii…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Vstávanie v každom veku má svoje rituály. Aké má naša čitateľka Janka?

Zobúdzam sa okolo 6:45 a ešte chvíľku pobudnem v posteli. Rada sa pomaličky priberám k novému dňu. V posteli ešte chvíľku podumám, popremýšľam, poďakujem za to, že som v poriadku, aj rodina, poprosím za pomoc a posilu pre začínajúci deň. Pridávam  k tomu aj zopár hlbokých nádychov a výdychov, a až potom sa otočím na bok, aby som ako prvé dala z postele dolu nohy. (To robím odkedy mi toto ukázala na cvičení fyzioterapeutka. Vekom moja platnička migrovala trochu vedľa a tak v súčasnosti je pre mňa ranné cvičenie základ.)…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Detská módna prehliadka z rokov päťdesiatych

Milé Superbabky, len nedávno sme uverejnili spomienky na naše detstvo. Každú nedeľu sme presne o ôsmej sadali k rádiu a počúvali s otvorenými ústami rozhlasové rozprávky. Po nedeľnom obede nás mamy vyparádili a celá rodina sme išli pekne na prechádzku. Nedeľné šaty boli len na nedeľu. Najčastejšie boli zo štofu, alebo zo zamatu, neskôr z krimplenu. Najčastejšie ich zdobili biele manžety a goliere. Vyčesané vlasy v gumičke dopĺňala mašľa. Dievčatá mali v rukách vlastné kabelky. Držali sme sa pekne za ruky a po hodinke-dvoch, kedy sme sa nesmeli zašpiniť, sme…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Tieto Vianoce si pamätám. Medzi darčekmi pozerala na mňa veľkými očami krásna vlasatá bábika a mrkala dlhými mihalnicami. Dostala meno Moja!

Tie Vianoce si pamätám … ako otec priväzoval stromček o klinec, na ktorom predtým visel obraz zimnej krajiny s ružovými oblakmi, ako som sa schovala pod stolom, aby som vystriehla Ježiška, ktorý asi  príde … čo ak cez balkón? Večerala som v červených šatočkách s bielym golierikom – ale fotili ma už v matrózkach a kapcoch, ktoré mi priniesol ten neviditeľný (!) Ježiško…  a pamätám si tie Vianoce nielen pre to, že neskôr som vídala túto fotku v albume… pamätám si samotnú chvíľu… ako som odsúvala menšie balíčky a konečne sa stretla s udiveným pohľadom Vlasatej!  Mrkala na mňa veľkými…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Vianočný pozdrav všetkým

To čo je za mnou, vôbec nie je dôležité, lež úsmev a milujuce srdce. Nie každý mohol byť so svojou rodinou, nie každý má úsmev na tvári, nie každý má to šťastie, byť milovaný. Posielam úsmev a lásku všetkým, ktorí sú opustení, chorí a nešťastní. Posielam lásku, mojím deťom a vnúčatám, bratom a sestrám. Posielam lásku mojím synovcom a neteram, posielam lásku mojím priateľom , aj tým, ktorí sú ďaleko od rodiny. Je ľahko rozbiť srdce na márne kúsky, ťažko je ho zlepiť. Vždy tam zostane štrbina a duša zranená,…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Štedrovečerný stôl prestretý pre jedného

Do rána nám na horných Kysuciach napadlo vyše 30 cm snehu, spolu ho je temer pol metra. Má sa však výrazne otepliť. Škoda. Už je to ôsmy rok čo budem na Štedrý deň večerať sám….. ale to nič, to je v poriadku. Ak je človek „obojživelník“ a dokáže byť s ľuďmi ale aj sám, je to, ako sa dnes moderne hovorí, v pohode. Od malička sme trávili biele Vianoce v Banskej Štiavnici u starej mamy štyria – za stolom pri bohatej večeri stará mama, otec, mama a ja. Až do…

Zobraziť viac