Najčítanejšie Vaše príbehy 

Najstaršia detská lekárka na Slovensku MUDr. Mária Slugeňová z Levoče pracovala až do svojich 92 rokov

Najstaršia detská lekárka na Slovensku a zároveň prvá detská lekárka na Spiši. MUDr. Mária Slugeňová. Útla žena plná energie, vždy elegantne upravená, plná optimizmu, ale aj jednoznačných postojov či  názorov podporených životnými skúsenosťami, vždy ochotná pomáhať a liečiť. Lebo tak hovorí Hippokratova prísaha, na ktorú pred takmer 70 rokmi prisahala.  Presne taká je MUDr. Mária Slugeňová z Levoče, ktorá vo svojich 92 rokoch stále aktívne pracovala. Vďaka svojmu pozitívnemu životnému postoju, napriek prekážkam i ranám osudu prežíva plnohodnotný život plný entuziazmu a radosti s tým, že každý deň môže priniesť…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Moje Vianoce včera a dnes. Spomína Zlatica Moravská.

Prvá fotografia je z roku 1959, kedy som mala necelé 3 roky. Ja si z detstva pamätám, že Vianoce boli krásne biele. Boli skromnejšie ako teraz. Pamätám si, že vždy na Štedrý deň sme spolu všetci, celá rodina ozdobovali stromček. Skromne. Len salónky a krásne gule, ktoré dodnes si chránim. Mamička potom varila a piekla. Robila čerstvé makové, orechové, tvarohové, kapustové záviny, na ktoré sme sa my deti veľmi tešili. Aj darčeky boli poskromnejšie. V pamäti mi utkvela hlavne prvá handrová bábika. Mala som z nej obrovskú radosť. Štedrú večeru…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

V dobrom aj v zlom už 45 rokov spolu. S Blankou Matragi o móde, ale aj o živote

Odvtedy, ako si Blanka Matragi otvorila svoj ateliér a štúdio v Bejrúte uplynulo takmer 40 rokov. Doba sa mení a ako sama hovorí, je naozaj ťažké s ňou udržať krok. Ale ona sa práve preto narodila. Čo ostatných vyčerpáva, ju nabíja. Blanka stále potrebuje nové výzvy, impulzy, reakcie ľudí. Podobne ako aj prekoná vanie prekážok. Sama hovorí, že nemá žiadne limity. Ako sa vnímate vy sama? Keby ma maľoval Leonardo da Vinci, na plátne by určite vynikli moje červené vlasy, ktoré podčiarkujú moju silu a energiu. To som jednoducho ja.…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Majk Spirit, známa tvár showbiznisu v mojich spomienkach. Pre mňa stále Miško Dušička.

Koncom roku 1990 som už vedela, že budem musieť odísť zo Slovenskej televízie, kde som od skončenia školy pracovala ako redaktorka – moderátorka. Mala som 36 rokov, teda najlepší produktívny vek a pred sebou veľký otáznik, čo budem ďalej robiť? Našťastie som popri spravodajčine chodila do brnenského televízneho štúdia nakrúcať československý Ženský magazín. Moderovali sme ho  tri Grácie, ako sme si hovorili. Češka Lorna Vančurová, matka prvých československých štvorčiat, Táňa Duchoňová – milá moravská televízna hlásateľka (žiaľ, dnes  už nežije) a ja ako Slovenka. Témy určovali aj diváčky a čo im veľmi u nás…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Sidol a diava. Pamätáte sa na tieto staré čistiace prostriedky?

Neviem ako vy, ale ja si život bez niektorých drogériových čistiacich prípravkov v domácnosti neviem predstaviť. To je ako keby ste nemali na WC toaletný papier  To by bolo zle, nie? Dalo by sa síce bez nich žiť, pripúšťam, ale bol by to život smutný a prázdny, taký nenaplnený. Vezmite si len takú obyčajnú Diavu. Hlavne tú červenkastú. Čo tá dokáže s pekným nábytkom, to je obdivuhodné. Diavu mám rád. Aj teraz minulý týždeň keď som povysával, poumýval okno v obývačke, vytepoval koberce a opral záclony a závesy, prišla na…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

„Musíme myslieť na zadné kolieska,“ ešte aj dnes počujem môjho, otca ako zdôrazňoval tento fakt

Dnes sme celá rodina sedeli pri obede a veľa sme sa rozprávali. Stará i mladá generácia.. Robíme to samozrejme často, ale dnes sme mali úplne iné témy. Najskôr sme skonštatovali, že nad našou záhradou prelieta oveľa menej vtákov, ako po iné roky, hoci im každom strome visí potrava. Smutný pohľad je na hrdličku, ktorá každý deň sama, bez partnera, chodí na slnečnicu. Čím to je? Veľa sme spomínali, ako sme žili kedysi, vlastne ani nie tak dávno, len pred 35 rokmi. Čo sme vtedy potrebovali k životu? Slušný byt, stály…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

O Petre Tothovej, ktorej sa splnila túžba stať sa raz šperkárkou a možno s touto korunkou už aj svetoznámou

Originálne dielka tejto mladej ženy si môžete pozrieť na jej stránke. Teraz sa mame dvoch detí splnil veľký sen. Pri tvorbe kabeliek, šperkov a koruniek pre víťazky svetového pohára zjazdového lyžovania žien v Jasnej, sme sa inšpirovali krojmi z troch liptovských dediniek – Liptovská Osada, Liptovská Lúžna a Liptovské Revúce. Vyslovene sa inšpirovať len liptovskými vzormi som sa chcela z dvoch dôvodov, jednak sa Svetový pohár konal na Liptove a zároveň aj naša aktuálne najznámejšia lyžiarka, Petra Vlhová, je z Liptova. Začiatkom leta som si bola osobne pozrieť a nafotiť…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Po rozvode som zostala sama so štyrmi deťmi, ale mám našťastie skvelých rodičov

Pretože som typická záväzkárka, vždy sa teším na nové začiatky. Iste, človek si môže dávať záväzky hocikedy, ale tým, že je môže hocikedy, častokrát je to nikdy. Samozrejme, záväzky sa nie vždy splnia, aspoň nie všetky, ale veľakrát sa človek aspoň niekam posunie a dokončiť to môže neskôr. Moje novoročné záväzky sa viac-menej variujú z tých predošlých: týkajú sa jazykov (mám “úchylku” – stále sa učím nejaký cudzí jazyk, už od mojich 10-tich rokov, keď som si ušetrené peniažky minula na učebnicu taliančiny, dnes dokážem konverzovať v 6-tich jazykoch), venovať…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Zástera je magická pomôcka každej mamy

Ale áno, aj chráni gazdinky, aby sa pri varení nezababrali. Ale v každej zástere je vrecko a v ňom ukrytý cukrík pre dieťa. A každá zástera vie osušiť slzy maličkých. Zástera je skrýša, keď pod ňu strčia deti hlavu veriac, že ak oni nevidia iných, sú samé neviditeľné. Zástera je zbroj, trochu kroj a tiež veľká nostalgia. Túto zásteru mám ešte po manželovej babičke, takže je staršia ako ja. A určite má aj ona svoje príbehy. Text a foto Renáta Názlerová

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

V sobotu bolo veľké pranie. Spomienka na detstvo.

Normálne sme mali pračku na dlhej chodbe nášho bytu. Bola na nej háčkovaná dečka a možno aj váza s umelými kvetmi. To si už dobre nepamätám. Každú druhú sobotu v mesiaci bolo u nás veľké pranie. V kuchyni na sporáku bolo zakúrené už skoro ráno a vo veľkých hrncoch sa tam zohrievala voda. Otec s mamou preniesli ťažkú pračku do kúpeľne. Mama rozdelila bielizeň podľa farieb. Do horúcej vody zo sporáka pridala prací prášok ROMO a najskôr tam išla biela farba. Mama zapla motor práčky a tá s veľkým hrmotom…

Zobraziť viac