Štedrovečerný stôl prestretý pre jedného
Do rána nám na horných Kysuciach napadlo vyše 30 cm snehu, spolu ho je temer pol metra. Má sa však výrazne otepliť. Škoda.
Už je to ôsmy rok čo budem na Štedrý deň večerať sám….. ale to nič, to je v poriadku. Ak je človek „obojživelník“ a dokáže byť s ľuďmi ale aj sám, je to, ako sa dnes moderne hovorí, v pohode. Od malička sme trávili biele Vianoce v Banskej Štiavnici u starej mamy štyria – za stolom pri bohatej večeri stará mama, otec, mama a ja. Až do roku 1990….. najprv odišla na druhý svet stará mama, v roku 1991 môj otec….. a potom sme zostali s mamou dlho sami, až do roku 2015, kedy ma opustila aj ona. Odvtedy trávim Vianoce sám a zvykol som si. Mám kam ísť, to by nebol problém, mohol by som ísť na dolniaky k priateľke. Ale mne to takto vyhovuje. Mám nahraté kazety s mamou pod stromčekom v rokoch 1996 – 1999, takže si ich večer budem prehrávať, spomínať a nebudem sám. Je dobre, ak má človek taniere, príbor a stôl, za ktorým môže večerať, hoci aj sám…. aj strechu nad hlavou, lebo sú ľudia, ktorí nemajú ani to.
Šťastné a veselé všetkým mojim priateľom.
Text a foto Michal Zoldy
