Najčítanejšie Vaše príbehy 

Som v prázdnom rodičovskom dome a spomínam…

Každý z nás hromadí okolo seba veci, ku ktorým si vytvára citový vzťah. Sú súčasťou nášho domova, sú odrazom nás osobne i celej rodiny, s ktorou v spoločnom priestore žijeme. Keď sa deti odsťahujú, začnú si budovať svoj priestor, domov napísaný rukami členov novej rodiny. Spotrebiteľský formát našej civilizácie je postavený na hromadení vecí, ale nie vždy to tak bolo a ani neviem, kedy to vlastne začalo. Môj dedo zdedil dve stoličky, stôl a svadobný oblek po svojom otcovi. Tie preniesol do svojho nového príbytku a založil si svoju rodinu.…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Nie je umenie dožiť sa vyššieho veku, dôležitejšie je v akom zdravotnom stave, hovorí Magda Juríková

Hovorí sa, že vek nezastavíš, ale pribrzdiť starnutie je v našich rukách a to si uvedomujem, neplačem za ním, ale vychutnávam si čas, kedy sa už nemusím ponáhľať a pracovať každý deň a celý deň i keď ma pred súčasnou prácou bavila predchádzajúca, týkajúca sa zdravej výživy. Pred dôchodkom je veľmi dobré budovať si koníčky, ktoré nás napĺňajú, ak chceme byť pre ľudí užitoční. Jedným z mojich koníčkov je zdravé varenie a pečenie. Teším sa, že sa moje recepty na facebooku páčia a skúšajú ich j moji známi, ako zákazníci…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Dôchodcovské radosti Kataríny Ábelovej (63)

Vždy som so záujmom sledovala aktívny život niektorých ľudí v seniorskom veku. Bolo jasné, že títo ľudia žijú plnohodnotný život hlavne kvôli tomu, že trávia svoj čas pri záľubách a v kolektíve priateľov. Počas svojho aktívneho života,či mladosti som sa nikdy nejako špeciálne nevenovala športu, skôr iba z každého tak trochu. Vo fitku som sa skamarátila s chalanmi, ktorí chodievali na preteky Spartan Race do zahraničia a tí mi raz ukázali video, ktoré na takom preteku natočili. Úplne ma to nadchlo a pomyslela som si :“Toto tak aspoň raz zažiť…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Radovať sa je krásne teplo ľudské, prináša na ružiach ustlané a rozjasní tvár

Je nám fajne. Je nám HEJ. Je nám na rozdávanie. Svoju lásku si nedáme, ale tú naviac a v neustálej rezerve – radi posunieme ďalej k srdciam. Veď jej je plným priehrštím. Radovať sa je krásne teplo ľudské, prináša na ružiach ustlané a rozjasní tvár. I smútok je bratom, ktorého nehodno odkopnúť pre jeho nečakaný príchod. Zdrží sa a znova putuje ďalej. Strieda sa ruka v ruke s veselosťou. Zariadené na svete asi aj spravodlivo – do poslednej suchej nitky. I slzy potrebujú voľnosť, nech si z času na čas…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Chcem, aby maminka (83) po ťažkom boji o život trochu omladla. Verím, že aj táto premena jej dodá energiu

Maminke praskol žalúdočný vred. Obvodná lekárka ju ihneď nechala previezť do Vojenskej nemocnice a tým jej zachránila život. Tam jej však museli vysadiť lieky na riedenie krvi, ale  tým sa stalo to, čo sme nechceli. Mŕtvica. Maminka prestala hovoriť, ochrnula na pravú stranu a tým stratila aj periférne videnie. Po dvoch dlhých mesiacoch sme ju previezli na LDN. Chodila som za ňou z práce každý deň a začala som s ňou cvičiť. Mala som pocit, že sa mama už nepostaví. Len ležala a jedla. Inak čakanie…Zmenila som systém svojej náročnej…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Ahojte Superbabky! Dnes vám chcem porozprávať, ako mňa a moje sestry rodičia vychovávali

Celá výchova každého jedinca začína v rodine. V tej mojej boli zachovávané úžasné pravidlá, podľa ktorých sa mi podarilo vychovávať a vychovať aj moje deti. U nás sa nesmelo klamať! Boli sme tri sestry a pokiaľ mi pamäť siaha, vždy sme sa podelili. Či to boli cukríky, čokoláda, keksík, krumply cukor, dokonca aj banány. Do dnešného dňa ich nevyhľadávam, zato moja najmladšia sestra Dagmar v tom období, období šesťdesiatych rokov, by aj život položila za toto ovocie. Pre nás bolo úplne prirodzené, keď som jej s radosťou posunula svoje banány…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Možno ešte môžeme byť radi, ako funguje naše zdravotníctvo!

Zdravotníctvo! Každá spoločnosť to musí riešiť. Vyrastala som v socializme, kde sme nemali veľa veci, ale zdravotníctvo bolo zadarmo. Odišla som do USA, kde sa mi otvorili oči. Nielen ako pacientovi, ale aj pracovníkovi v zdravotníctve (moje novonadobudnuté vzdelanie). Tak veľa pre a proti. V tedajšom Československu som išla k lekárovi kedykoľvek. V USA som si to rozmyslela, lebo náklady boli pre moje príjmy nepredstaviteľné. O 35 rokov neskôr v USA, po operácií kĺbu, sumu operácie nespomínajúc, keď som povedala, že na Slovensku idú ľudia na liečenie na trovy poisťovne, chirurg…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Stela Gabriel: Prišla som o všetko, čo som roky budovala. Ako začať odznova? Vykročiť a nevzdať sa!

Stalo sa vám v živote, že ste sa snažili budovať niečo vlastné a vonkajšie okolnosti spôsobili, že ste nemohli pokračovať? Ako začať odznova, keď vás životná situácia oberie o vašu obživu? Ako prekonať ťažké situácie života?  Moderátorka podcastu ODznova sa rozprávala so Stelou Gabriel, ktorú korona úplne obrala o jej podnikanie, ale dnes je tu, napísala niekoľko kníh a jej tradičný nedeľný list 500 slov je často život zachraňujúci… Kto je Stela Gabriel? Roky viedla svoj časopis RADAR. Keďže bol distribuovaný do nákupných stredísk, počas korony jej biznis úplne zhasol.…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Prečo toľkých ľudí iritujem? Pýta sa Renáta Názlerová. Apropo, schudla som 24 kg!

Pretože sa mám rada aj so svojimi chybami. Iste ste si všimli i sami na sebe, ako majú ľudia vo vašom okolí tendenciu vás hodnotiť. Ako vyzeráte, ako sa obliekate, ako sa správate, nešetria „svojimi názormi“ na vás ako osobu, na váš život, na to, čo robíte a ako by ste to mali robiť inak a čo by robili oni na vašom mieste. Neraz sa stávame terčom posmeškov, urážok, ohovárania a intríg. Dokonca aj medzi kolegami, na pracovisku, v rodine. Je ťažké zostať pozitívny a sám sebou v toxickom prostredí.…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Ako sa stať majiteľom hotela na Slovensku? Silvia Holopová to dokázala.

Volám sa Sylvia Holopová, narodila som sa v kráľovskom meste Levoča a od 3 troch rokov žijem v druhom kráľovskom meste Kežmarok s menšími prestávkami. V Kežmarku som absolvovala 11 ročnú strednú všeobecno-vzdelávaciu školu P.O.Hviezdoslava a rozhodla som sa pre štúdium slovenského a nemeckého jazyka na FF UPJŠ v Prešove, kde som bola prijatá a túto školu som v roku 1974 úspešne ukončila promóciou. Pracovať som začala hneď po ukončení vysokoškolského štúdia v Bratislave v Osvetovom ústave na odbore literárnych tradícií. Táto práca ma napĺňala a mnohému som  sa priučila,…

Zobraziť viac