Ako sa stať majiteľom hotela na Slovensku? Silvia Holopová to dokázala.
Volám sa Sylvia Holopová, narodila som sa v kráľovskom meste Levoča a od 3 troch rokov žijem v druhom kráľovskom meste Kežmarok s menšími prestávkami. V Kežmarku som absolvovala 11 ročnú strednú všeobecno-vzdelávaciu školu P.O.Hviezdoslava a rozhodla som sa pre štúdium slovenského a nemeckého jazyka na FF UPJŠ v Prešove, kde som bola prijatá a túto školu som v roku 1974 úspešne ukončila promóciou. Pracovať som začala hneď po ukončení vysokoškolského štúdia v Bratislave v Osvetovom ústave na odbore literárnych tradícií. Táto práca ma napĺňala a mnohému som sa priučila, bola to pre mňa škola života pri organizácii podujatí ako Chalupkovo Brezno, Literárny Kežmarok či Wolkrova Polianka, ktoré boli priamo v mojom referáte. Bolo to obdobie kedy som spoznala mnoho zaujímavých ľudí z radov spisovateľov, hercov, literárnych vedcov, historikov, folkloristov atď. Potom som sa vydala za moju životnú lásku a vrátili sme sa naspäť do Kežmarku, kde sa nám narodil náš syn a ja som po MD nastúpila na Strednú školu spoločného stravovania v Kežmarku ako vyučujúca slovenčiny a nemčiny. Bolo to veľmi pekné obdobie práce s mladými ľuďmi, ktoré však vyžadovalo dovzdelávanie sa v gastronómii, hotelierstve, v geografii, histórii a v umení lebo tu sa učil odborný jazyk a na to nás VŠ nepripravila. Na tejto škole som pôsobila 34 rokov ako učiteľka, zástupkyňa pre odborné predmety a nakoniec 20 rokov ako riaditeľka. Škola sa zmenila v roku 1991 na hotelovú akadémiu a presadili sme z odborného hľadiska 5 ročné štúdium, aby študenti dosiahli aj požadovanú mentálnu zrelosť pre prácu v službách cestovného ruchu. Bolo to veľmi turbulentné obdobie, kedy sa podmienky menili za pochodu, ale dosahovali sme jeden úspech za druhým, naši študenti chodili na zahraničné odborné stáže do zahraničia – Švajčiarsko, Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Tunis, Grécko, Lichtenštanjsko, Cyprus, Francúzsko, ktoré trvali 4 mesiace a pre študentov boli veľkým prínosom po stránke odbornej, jazykovej a osobnostnej, ale aj finančnej. Spolupracovali sme na viacerých projektoch ďalšieho kvalifikačného vzdelávania s UMB v Banskej Bystrici. Škola sa dostávala čoraz viac do povedomia odbornej i laickej verejnosti a preto sme participovali na zabezpečovaní mnohých medzinárodných podujatí – návšteva pápeža Jána Pavla v roku 2005 v Levoči, medzinárodné sympózium – Vzdelávanie v 21. storočí na Spišskej Kapitule, Jarný bál na americkej ambasáde, prijatie Spišského hradu do UNESCO -2 veľké recepcie, vládna, druhá pre odbornú verejnosť atď. Vychovali sme viacerých majstrov Európy v miešaní nápojov, somelierov, ale aj vrcholových manažérov v hoteloch či v iných zariadeniach cestovného ruchu doma i v zahraničí . Aj samotný prezident AHRSR je našim žiakom a na všetkých som veľmi hrdá a rada sa vždy s nimi stretnem keď je možnosť. V roku 2009 som odišla do dôchodku, pretože ma čakala už práca v hoteli, ktorý sa rekonštruoval a dostavoval, bolo potrebné robiť víziu, stratégiu, ciele hotela, zabezpečovať mnoho vecí potrebných k jeho spusteniu do prevádzky. Práca hoteliera je veľmi krásna, náročná a zaujímavá, ale človek musí mať túto prácu rád a musí sa aj mnohého zrieknuť, musí mať rád ľudí.
Upresníme, že hovoríme o butikovom hoteli Hviezdoslav v Kežmarku, ktorý získal niekoľko prestížnych ocenení. Akých hostí máte najradšej?
Rada mám všetkých hostí, ktorí sú slušní, vedia oceniť služby, ktoré im ponúkame, ktorí sa vedia správať ako historický hotel vyžaduje, ktorí majú vzťah k histórii, literatúre, umeniu a vážia si tieto hodnoty, hostí, ktorí sú príjemní a ktorí sa k nám vracajú lebo sa u nás cítia dobre.
Ste určite veľmi ambiciózna žena. Kedy ste si to uvedomili a začali vo svojej práci využívať?
Neviem, či som ambiciózna žena, rada však mám nové výzvy, som precízna a dôsledná, áno som tvorivá lebo tak ako v škole aj v hoteli musíte prinášať nové veci, ktoré zaujmú v škole študentov a v hoteli hostí, ale aj personál. V súčasnosti je to priam nevyhnutnosť prinášať hosťom vždy niečo nové, zaujímavé a aj takouto formou ľudí vzdelávať lebo najesť sa a vyspať sa môžu aj doma. Keď vás práca baví, tak vás to neotravuje a neunavuje, ale naopak máte z toho radosť, že sa niečo opäť vydarilo. Zároveň vás to aj mentálne udržiava čo je v mojom veku veľmi , veľmi dôležité.
Musíte byť stále pekne oblečená, upravená, neunavuje vás to? Mnoho žien v našom veku sa už najlepšie cíti v teplákoch…
Áno , v hoteli musíte byť denne upravená a to je ďalšia veľmi dôležitá vec v našom veku a nielen v našom veku. Nemám rada ženy ,ktoré o seba nedbajú a pôsobia ošumelým dojmom lebo už sa vydali, už sú staré, už sa im nechce – to je lenivosť alebo rezignácia, ja neviem. Ja som aj doma upravená a práve keby som bola neupravená, tak by som bola unavená zo seba. Každý človek v každom veku si musí nájsť niečo čomu sa venuje, čím sa ďalej obohacuje, lebo potom chodí po Slovensku veľa 30 ročných stareniek a starcov. Vek je iba číslo a je potrebné sa o seba starať z hľadiska zdravotného, ale nepreháňať to a neurobiť si z toho hobby, rovnako dôležité je sa o seba starať aj mentálne a každý deň hľadať niečo pekné čo ma poteší. No, a čo sa týka teplákov, tak tie ja nemám a neznášam keď sa mladé ženy odejú do vyťahaných neforemných teplákov a sú ako snehuliaci, neupravené, veď si navážia sami seba, no čo má ten muž na nej vidieť. Tepláky sa požívajú na šport a nie po byte alebo na nákupy či v súčasnosti už aj do reštaurácie.
Máte vnúčatá? Nájdete si pre ne čas?
Áno mám krásnu vnučku, ktorá má 9 rokov a pre ktorú mám vždy toľko času koľko je potrebné, tak to bolo aj pri synovi. Všetko je vec time manažmentu a priorít.
Ponúknite nám svoj recept na spokojný život v zrelom veku…
Všetkým ženám odporúčam, aby sa mali trochu aj radi, dbali o seba po fyzickej i duševnej stránke, aby si našli niečo, čo ich bude baviť a čomu sa budú venovať a zároveň ich to obohatí, aby sa o seba starali lebo aj starnúť sa dá do krásy, aby zahodili tepláky a snažili sa žiť svoj život a nie život iných, aby sa stretávali s priateľmi, lebo nikto nie je rád sám. A hlavne, aby boli so svojim životom spokojné.
Sylvia Holopová
Foto kavickari.sk Rudolf Sladkovský
