Najčítanejšie Vaše príbehy 

Ahojte Superbabky! Dnes vám chcem porozprávať, ako mňa a moje sestry rodičia vychovávali

Celá výchova každého jedinca začína v rodine. V tej mojej boli zachovávané úžasné pravidlá, podľa ktorých sa mi podarilo vychovávať a vychovať aj moje deti. U nás sa nesmelo klamať! Boli sme tri sestry a pokiaľ mi pamäť siaha, vždy sme sa podelili. Či to boli cukríky, čokoláda, keksík, krumply cukor, dokonca aj banány. Do dnešného dňa ich nevyhľadávam, zato moja najmladšia sestra Dagmar v tom období, období šesťdesiatych rokov, by aj život položila za toto ovocie. Pre nás bolo úplne prirodzené, keď som jej s radosťou posunula svoje banány a ona pelendrekové cukríky, ktoré dodnes milujem. Žalovanie, bonzovanie a akákoľvek zrada u nás neprichádzala do úvahy. Ocino vždy „potrestal“ všetky tri, nielen udavačku. Naučili sme sa to riešiť medzi sebou. Nemyslite si, že sme boli prototyp najvzornejších detí. Mali sme tie svoje vzdory, papuľnatosť, aj sme sa ako sestry pobili, ale vždy sme boli slušné, úctivé, chápavé a vždy sme pomáhali slabším a tým, čo sa nevedeli brániť.
Keď som už bola staršia a lomcovala mnou puberta, môj otec miloval, keď som sa stala jeho oponentkou. Keď som už nemala dôkazy, začal klopkať prstom po stole a výsmešne sa uškŕňať popod fúzy. „A kde máš argument, musíš ma presvedčiť, že máš pravdu.“ A ja som sa postupne učila. Učila odargumentovať tú svoju pravdu i keď mi prízvukoval, že pravda je niekde uprostred, lebo každý má tú svoju a ja som povinná chápať toho druhého. Nikdy ma moji rodičia nekárali za svoj názor. Keď mi môj sused, rovesník, nahádzal do mojich dlhých vlasov bodliaky, mamina sa skoro zbláznila, pokým mi ich vyčesala. Pod nátlakom som sa priznala, že som Šaňovho brata Tibora zmangľovala, lebo zbúral mojej sestre pieskový hrad. „To je pekné, že si bránila svoju sestru, ale aj on bránil svojho súrodenca a takto sa ti pomstil. Teraz pekne u nich zazvoníš, Gizinény sa ospravedlníš a znova ju začneš úslužne zdraviť.“ A takto prirodzene a nenásilne ma naučili odpúšťať.
Nikdy som nedrankala, neprosíkala, keď som po niečom túžila, lebo odpoveď som poznala…“ Keď príde čas. „
Tak som sa naučila byť aj trpezlivou. Tak je to aj s mojimi deťmi. Vždy ich budem chápať, nech sa rozhodnú akokoľvek, vždy ich podporím, ak budú chcieť aj poradím, aj pomôžem. Každý človek je originál, niet na svete rovnakých jedincov. Moje deti, moje vnučky, originál a oni sú mojim šťastím!
Na starých fotografiách moja sestra Dagmar Banánová, maminka a my tri grácie, moji drahí rodičia
P. S. Nezabudnime, každý jeden z nás je originál. Mam vás rada, priatelia moji!
Vaša Gabriela Dolná

Vaše komentáre

Superbabky odporúčajú nasledujúce články