Občas mám pocit, akoby som žila dva paralelné životy. Jeden nablýskaný – život úspešnej podnikateľky. Ten druhý – život matky ťažko postihnutého dieťaťa.
Keď som si na strednej škole vyberala smer, akým sa chcem ďalej profesijne uberať, jednou z možností bola aj medicína. Moja citlivá povaha však neuniesla predstavu, že by som človeku nevedela pomôcť alebo by mi nebodaj umrel, a tak som od myšlienky stať sa lekárkou nakoniec upustila. Cesty Božie sú nevyspytateľné. Moju hlboko zakorenenú túžbu pomáhať ľuďom Vesmír nenechal bez povšimnutia. „Medicína“ si ma nakoniec našla sama. Hoci v úplne inej podobe, ako som si dokázala predstaviť. Ale pekne po poriadku. Rozhodnutie, kam po gymnáziu, nakoniec padlo na ekonómiu. Po piatich rokoch štúdia…
Zobraziť viac