Najčítanejšie Vaše príbehy 

Často mi kamaráti hovoria, „ty máš v živote šťastie,“hovorí Marta Kapusta z ďalekej Austrálie

Ale ja im hovorím, že šťastie si zväčša vytvárame sami – prístupom k životu, pozitívnou energiou, spôsobom života, ale aj ťažkou prácou na sebe a aj pre iných. Do Austrálie, Melbourne sme prišli v marci 1983 po polročnom pobyte v Rakúsku. Neboli to najľahšie časy, keďže necelý rok predtým sme stratili našu prvú dcérku. Ale možno aj preto každodenné ťažkosti neboli pre mňa dôležité a sústredila som sa na opakovanie angličtiny. Po príchode do Melbourne sme mali šťastie, lebo tu už od roku 1950 žil môj strýko John. Láskavý pán,…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Púpavové venčeky našich spomienok. Píše Jana Durajová – Majdanová

Ktorá z vás, milé superbabky, si ešte pamätá na tie čarovné chvíle detstva, keď sme s rozviatymi vlasmi utekali na jarnú lúku a z púpav si plietli vence? Nosili sme ich ako kráľovské koruny, hovorili riekanky a v tichosti spriadali svoje tajné želania. Poznáte túto, alebo inú veršovačku? „Zlatý kvietok, púpava, v hlbinách trávy spáva. Keď ju dievka nájde v poli, splní sa jej, čo si volí.“ Verili sme, že púpavový venček má čarovnú moc – a možno ju na chvíľu aj naozaj mal. Keď sme mali sedem, túžili sme…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Mal pred sebou len 2 mesiace života. Odmietol liečbu rakoviny a dodnes žije.

Pavel Vojtek vystúpil z tela. Resp. ocitol sa mimo tela a 2x sa vyliečil z rakoviny. Strhujúci príbeh človeka, ktorý mal všetko a takmer zomrel. Prvá rakovina bola rakovina semenníkov. Podstúpil klasickú liečbu a aj ožarovanie. Rakovina sa vrátila po pár mesiacoch. Tentokrát rakovina lymfatických uzlín. Dávali mu 2 mesiace života. Ak by podstúpil chemoterapiu, sľubovali 8 mesiacov, hovorí Pavel Vojtek. Odmietol liečbu tohto charakteru a rozhodol sa, že bude zdravý. Zmenil životný štýl a urobil všetko, čo predtým zanedbával. Vystúpenie z tela Pavel popisuje svoju mimo-telovú skúsenosť,. Vystúpil z tela a pozeral sa na svoje…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Ako nájsť vnútorný pokoj? Je to veľmi zaujímavá téma, ktorú rozoberá aj Marcela Laiferová

Naša spokojnosť nezávisí len od dostatočného pohybu a zdravého stravovania. Tým najdôležitejším kľúčom k šťastnému životu je mentálna pohoda. Prežila som a ešte vždy žijem veľmi dynamický život a niečo z neho – zo získaných pohľadov, informácií a najmä skúseností – to by som  vám rada prezradila. Ako efektívne odbúrať stres, riešiť problémy a nerobiť si zbytočné starosti? Na tieto otázky môžeme nájsť odpoveď aj vo svojom bežnom živote, hovorí autorka rovnomennej knihy Marcela Laiferová. Marcela Laiferová vo svojej knihe zdôrazňuje, že kontrola emócií je kľúčová pre dosiahnutie vnútorného pokoja.…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Chceli by ste byť teraz v tomto zložitom svete znovu mladí?

Ako sa cítite vo svojom veku? Lepšie ako za mlada? Každý má to svoje. Niekto je spokojnejší, vyrovnanejší. Spravidla ten, ktorý sa aj na starnutie dokáže pozerať s humorom. Iný si zase len nahovára, že mu je lepšie, aby sa tak trochu utešil. Ja osobne som spokojná a mám na to niekoľko dôvodov. I keď ma moja práca veľmi bavila a nemusela som každé ráno skoro vstávať a za každého počasia utekať na šiestu do práce, predsa len tam boli aj ľudia, ktorých som nemusela, šéfovia o inteligencii ktorých som…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Píše sa rok 1975, bola spartakiáda a krásna hlásateľka Ada, vtedy ešte Králiková, mala 27 rokov

„O mesiac som sa už volala Straková,“ hovorí pani Ada. „Komentovala som vystúpenia matky s deťmi a ženy. Okrem toho som na tribúne mala rozhovory so známymi umelcami, športovcami a zahraničnými Čechoslovákmi. Práve pre nich som nasledujúci večer v Stavovskom divadle uvádzala galaprogram Vítame vás v starej vlasti. Na titulne fotografii robím rozhovor s bývalým skvelým bežcom Jozefom Plachým, niekoľkonásobným majstrom Československa a účastníkom štyroch Olympijských hier. V tom čase bol veľkou hviezdou. “ Ako si spomínaš na tie časy? Ako na časy, kedy sa ľudia vďaka nácviku spartakiády viac…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

„Oci, koľko my máme peňazí? Sme bohatí, či chudobní?“ Takúto otázku mi dnes položila moja dcéra.

Dcérka minule vyzvedala, koľko vlastne máme peňazí a čo vlastníme, v preklade čo zdedí, lebo medzi jej rovesníkmi začala prestrelka vychvaľovania sa koho rodičia viac zarábajú a akí sú bohatí. Tieto témy boli za socializmu pre deti tabuizované, dnes je iný čas. Ale bohatstvo ľahkou cestou a dôraz na krásu boli populárne aj za nášho detstva a letia i dnes… Postupne som sa rozhovorom s dcérou dostal k tomu, že ju nebudem nútiť ísť na vysokú školu. Neopomenul som poznamenať, že síce viac vzdelaní ľudia štatisticky viac zarábajú, ale ak…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Aj pracovité ruky môžu byť pekne upravené!

Dnes som si privstala a už o šiestej ráno som vyprala tkané koberce, ktoré mám v kuchyni. Milujem ich, lebo sú také dedinské a jednoduché. Potom som v záhradke zasiala to, čo sa pýtalo do zeme a celá šťastná som utekala do nechtového štúdia. Onedlho budem  mať 68 rokov a tak som si urobila radosť a dala som si pekné nechty ako darček. Moje ruky robia aj ťažkú prácu. Rúbem drevo, opilujem stromčeky, záhradu poryľujem. Keďže som sama v dome, musím robiť aj mužské práce. Môj otec bol kominár, naučil…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Mne sa zdá, že peniaze a politika sa dnes pchajú do všetkého a pravý, čistý zmysel vecí uniká

Mamička išla za farárom (dialo sa to mesiac, aj viac dozadu), reku keď je ten deň uzdravenia, nech jej dá špeciálne pomazanie, čo každý rok dávajú. Vraj tento rok sa to nerobí, prišla jej odpoveď. Ale dostala odporúčanie, aby šla do iného kostola.Skúsila. Po omši išla osobne za kňazom, reku nech ju pomaže aj osobitne, keď už to verejne ani oni v tieto dni nerobia. Odvetil jej:„Treba sa ozvať. Príďte domov, zavolajte, zapíšeme si vás a prídeme k vám osobne.“„Ale veď teraz vám to vravím osobne, z očí do očí,“…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Veľká noc sa blíži a moja babičenka hovorievala: “ Gazdiná neny tá, kerá má navenek upratané, ale tá, čo má šade čisto.“

Tak! A hotovo! Ako som ich, niekedy v októbri vybrala z krabíc, tak som ich dnešným dňom dala bez použitia do zimného zabudnutia. Čižmy to prežili, len mne je všetko divné. Rovnako sú na tom moje zimné šály, pulóvre, svetre…čo už?! Keď sa oteplievalo, začínala jar a slniečko nás začalo častejšie navštevovať, babičenka mali svoj rituál. Žasla som. Veľké zimné vlniaky, teplé farebné kostolné šatky“balili“do veľkých obrusov. „Gabika, já to mám na celý život…“ Povedali, ani som sa nemusela pýtať. Do ťažkých kabátov, kožuchov najprv dávali bobkový list, tabak a…

Zobraziť viac