Mne sa zdá, že peniaze a politika sa dnes pchajú do všetkého a pravý, čistý zmysel vecí uniká
Mamička išla za farárom (dialo sa to mesiac, aj viac dozadu), reku keď je ten deň uzdravenia, nech jej dá špeciálne pomazanie, čo každý rok dávajú. Vraj tento rok sa to nerobí, prišla jej odpoveď. Ale dostala odporúčanie, aby šla do iného kostola.
Skúsila. Po omši išla osobne za kňazom, reku nech ju pomaže aj osobitne, keď už to verejne ani oni v tieto dni nerobia. Odvetil jej:
„Treba sa ozvať. Príďte domov, zavolajte, zapíšeme si vás a prídeme k vám osobne.“
„Ale veď teraz vám to vravím osobne, z očí do očí,“ nechápala moja takmer 84-ročná mamina, prečo má volať. Autorita však trvala na svojom – nech príde domov, ulapí telefón, prídu na návštevu.
Kamarátka jej poradila, že v ďalšom martinskom kostole budú to jej vytúžené pomazanie zdravia zajtra udeľovať. A skutočne – ráno tam šla, dávali ho, dostala ho.
Keď mi to rozprávala, bola rozčarovaná. Čakala, že ten pán farár, ktorý ju inštruoval do zavolania, vytiahne fľaštičku s posväteným olejom a vykoná touto nadprácou dobrý skutok. Ale on trval na osobnej návšteve. Mamina vtedy akurát dočítala Tolstoja, následky na seba nedali dlho znať:
„Jasné, aby som pripravila klobásku, zákusky a ešte im aj šupla euráče do vrecka. Tolsky mal pravdu o zapredanosti niektorých ľudí v cirkvi.“ Prišla debata aj na slovenské dediny, kde je stále zvykom šupnúť farárovi do vačku za návštevu 20 či aj 50 eur…
Odpovedal som jej, že vždy je to o ľuďoch a že existuje veľmi veľa kňazov, ktorí peniaze nevezmú. A pohostenie je predsa našou slovanskou výsadou, to sa patrí. Ale áno, smutne sme spoločne konštatovali, že peniaze a politika sa dnes pchá do všetkého a pravý, čistý zmysel vecí uniká, dostáva sa na spodné priečky.
Čo vy, máte skúsenosť, že hlavne starší ľudia za každú osobnú návštevu farára či doktora sami od seba platia a to nemalé toliare?
Text a foto Pavel „Hirax Baričák
