Nemusíme sa trápiť. Môžeme žiť krásu života. Na veku nezáleží. Súhlasíte?
Ako je to možné, že malé deti vedia žiť radostne? A ako pribúdajú roky, tak sa viac a viac trápime? Dá sa to porovnať, keď vidíme, ako ide malý žiačik zo školy? Radostne. Poskakuje. Dotýka sa plotov. Usmieva sa. Neskôr popoludní, keď idú domov starší žiaci, väčšinou už sú prihrbení a radostné poskakovanie nevidno… Takto ideme životom. Pribúdajú povinnosti a hlavu máme často plnú ťažoby. Ale dá sa to zmeniť. Ako? Môže pomôcť aj silvova metóda v praxi – na príkladoch v tomto rozhovore Martina s Andreou ukázali, ako sa dá vrátiť k…
Zobraziť viac