Vždy, keď sa pozriem na hviezdy, vďačne pomyslím na svoju mamu. Osobu, ktorú som najviac potrebovala, ktorá mi dala najcennejšiu lekciu môjho života.
Osoba, ktorú som najviac potrebovala, mi dala najcennejšiu lekciu môjho života. Ukázala mi, že nikoho nepotrebujem. Bola to moja mama. Od detstva som sa na ňu spoliehala vo všetkom. Bola mi oporou, priateľkou, učiteľkou. Vždy mi pomáhala, radila, povzbudzovala. Bez nej som si nevedela predstaviť svoj život.
Keď som mala osemnásť rokov, mama mi povedala, že musí ísť na dlhú cestu. Nebola to dovolenka ani služobná cesta. Bola to cesta do neba. Mama bola vážne chorá a lekári jej nedávali veľa šancí na prežitie. Povedala mi, že sa nebojí smrti, ale bojí sa, ako sa o seba postarám. Povedala mi, že ma miluje, ale že musím byť silná a nezávislá. Povedala mi, že nikoho nepotrebujem, aby som bola šťastná. Povedala mi, že mám v sebe všetko, čo potrebujem. Povedala mi, že je to jej posledný dar pre mňa.
Nechcela som tomu veriť. Nechcela som ju stratiť. Nechcela som byť sama. Ale mama odišla. A ja som zostala. Zostala som s jej slovami, s jej spomienkami, s jej láskou. Bol to najťažší čas môjho života. Plakala som, smútila som, zúrila som. Ale postupne som sa naučila žiť bez nej. Naučila som sa starať o seba. Naučila som sa robiť veci, ktoré ma bavia. Naučila som sa spoznávať nových ľudí. Naučila som sa milovať seba.
Teraz som dospelá žena. Mám svoju prácu, svoj byt, svojich priateľov. Mám svoj život. A som šťastná. Nie preto, že mám niekoho, kto ma potrebuje. Ale preto, že mám seba, ktorú potrebujem. A vždy, keď sa pozriem na hviezdy, vďačne pomyslím na svoju mamu. Osobu, ktorú som najviac potrebovala, ktorá mi dala najcennejšiu lekciu môjho života. Ukázala mi, že nikoho nepotrebujem. Ukázala mi, že som sama sebe najlepším darom.
LIS
Foto Depositphotos.com
