„Babi a čo to znamená…?“Dôvera na pokračovanie: Ako sa rozprávať o intímnych veciach bez hanby
Pred 12 rokmi som sa stala šťastnou babičkou vytúženej vnučky Carolinky. Nebolo nad to sledovať jej každodenné roztomilé prejavy a pokroky. Ešte som ju len kočíkovala a už som si v duchu predstavovala čas, kedy sa začne vypytovať : „Čo to je? A prečo?“ Ani poriadne neviem kedy sa to stalo, ale čas veľmi rýchlo ubehol a z Carolinky, hoci je to stále dieťa, sa stala malá slečna! Vždy som jej ochotne vysvetľovala, rozprávala príbehy, niektoré aj vymyslené. Ona sa ma primerane veku pýtala, ja som jej primerane veku odpovedala. Škála záujmov je široká! Najviac ma prekvapil jej vzťah a láska k zvieratám. Odvtedy, čo v štyroch rokoch prvýkrát sadla na poníka a neskôr presedlala na koňa, táto láska ju neopustila. Naopak, zosilnela a popritom chová pár rokov dve korytnačky, niekoľko škrečkov. Pred dvomi mesiacmi sa narodilo sedem mláďat, z ktorých prežili štyri!
Moja milovaná vnučka stojí na prahu dospievania. Áno, dnešné deti túto vývojovú etapu prežívajú oveľa skôr než sme to prežívali my, alebo naše deti. Všetko sa zdynamizovalo. Prispievajú k tomu elektronické médiá, ale informácie musíme v záujme ich zdravého vývoja regulovať my, rodičia a starí rodičia! A tak by to malo byť aj v otázkach tajomného intímneho života. Snažím sa jej na ne odpovedať, ale s pripomienkou, nech sa nesnaží už teraz všetko sa dozvedieť, pretože mnohým veciam vzhľadom k veku, ešte nemôže úplne rozumieť, ale o 2 -3 roky bude na ne vhodnejší čas. Prekvapila ma jej pokojná reakcia: „Dobre, babi…..“ Viem, že dievčatá si medzi sebou všeličo povedia, ale teší ma, že z debaty o tejto oblasti nevynecháva ani mňa… Deti musíme trpezlivo počúvať a vysvetľovať. Tak si získame nielen ich pozornosť, ale aj dôveru a ony nám budú za to vďačné! Čo viac si želať ?!
Text a foto Ada Straková
