S zrelom veku sme dostali dar, ktorý nám dáva príležitosť dokončiť svoje dielo, splniť svoje poslanie, naplniť svoj zmysel.
Zrelý vek (nie staroba) je obdobie, ktoré prináša mnohé výzvy, ale aj mnohé krásy. Je to čas, keď sa môžeme tešiť z toho, čo sme dosiahli, z toho, čo sme prežili, z toho, čo sme sa naučili. Je to čas, keď sa môžeme venovať svojim záľubám, svojej rodine, svojim priateľom. Je to čas, keď sa môžeme cítiť múdrejší, skúsenejší, pokojnejší. Je to čas, keď sa môžeme vďačne pozerať na minulosť, radostne žiť v prítomnosti a nádejne hľadieť do budúcnosti.
Čo je už staroba? Je rôzna pre každého človeka. Nie je možné presne určiť, kedy začína. Závisí to od mnohých faktorov, ako sú genetika, životný štýl, zdravie, spoločenské postavenie, osobnosť a ďalšie. Niektorí ľudia sa cítia starí už v 50. rokoch, iní sa cítia mladí aj v 80. rokoch. Niektorí ľudia sa boja staroby, iní ju vítajú. Niektorí ľudia sa sťažujú na starobu, iní ju oslavujú.
Staroba je to, čo si z nej urobíme. Staroba je to, čo si o nej myslíme. Staroba je to, čo s ňou robíme. Staroba je to, čo v nej nájdeme. Staroba je to, čo v nej dáme. Staroba je to, čo v nej žijeme. Staroba je to, čo v nej milujeme.
Staroba je dar. Dar, ktorý si treba vážiť, chrániť, rozvíjať a zdieľať. Dar, ktorý nám dáva možnosť byť sami sebou, byť s druhými, byť s Bohom. Dar, ktorý nám dáva príležitosť dokončiť svoje dielo, splniť svoje poslanie, naplniť svoj zmysel. Dar, ktorý nám dáva šancu prejaviť svoju vďaku, svoju radosť, svoju lásku.
Staroba je život. Život, ktorý sa nekončí, ale mení. Život, ktorý sa nezhoršuje, ale zlepšuje. Život, ktorý sa nezastavuje, ale pokračuje. Život, ktorý sa neznižuje, ale zvyšuje. Život, ktorý sa neodoberá, ale daruje. Život, ktorý sa nevytráca, ale trvá.
Text LIS
Foto Depositphotos.com
