Predstavujeme vám slovenskú zberateľskú rekordmanku
Pani Alica Tokarčíková je držiteľkou slovenského rekordu za najväčšiu zbierku hračiek a bábik, gobelínov, tapisérii, dečiek a výšiviek ,plesových kabeliek a dámskych ozdobných vreckoviek. Má 51 rokov, žije v obci Haniska pri Prešove a momentálne dlhodobo opatrujem moju mamku, som matkou dvoch detí syna Nikolasa a dcérky Karmen.
Prečo ste začali zbierať takéto rôzne predmety?
Keďže mám vzťah k histórií a umeniu, začala som sa v roku 2010 venovať zbieraniu starých hračiek. Prvý v mojej zbierke bol staručký macík asi 90 ročný, vyplnený slamou s poškodenou labou.
Zbierali ste niečo už aj ako dieťa?
Moje prvé zberateľské skúsenosti boli v zbieraní servítok, veľmi som sa tešila z tejto zbierky. Ak niekto v tom čase cestoval do zahraničia a priviezol mi servítku tak bola to neskutočná radosť.
Čo všetko dnes zbierate?
Zbieram staré dečky, v mojej zbierke mám skoro všetky techniky aké existujú. Háčkované, necované, pletené, paličkované, filetované, vzdušné, frivolitky, irská krajka tkz. macramé. V mojej rozsiahlej zbierke mám ručne vyšívané obrazy – gobelíny. Dámske plesové kabelky, ručne zdobené korálkami, ďalej starožitné hračky hlavne plyšové, ktoré majú vek nad 40 rokov a viac, dámske bavlnené vreckovky s ručnou, alebo strojovou výšivkou, starožitné strojovo tkané tapisérie. Teraz najnovšie som začala zbierať porcelánových klaunov .
Koľko kusov tvorí vaša zbierka?
Okolo 1 600 kusov.
Čo si najviac ceníte? Z ktorého roku je to a odkiaľ?
Ťažko povedať, pretože každý kúsok v mojej zbierke je jedinečný. Sú to veci, ktoré nekúpite v supermarkete. Každý kus je niečím výnimočný a pre viacero ľudí nedostupný.
Čo na to hovorí vaša rodina?
Keď som začala zbierať a kompletizovať moje prvé kusy, tak práve môj manžel mi najviac fandil. Každý starožitný kúsok, ktorý som objavila ho tešil. Dával a stále mi dáva veľkú energiu a hlavne priestor, v realizovaní mojich snov – v mojej veľkej zberateľskej vášni.
Kde to všetko vystavujete?
Momentálne vyšívané obrazy – gobelíny vystavujem na obecnom úrade v obci Haniska pri Prešove, kde po skončení výstavy darujem asi 70 obrazov obyvateľom Hanisky. Na MDD sme spolu s pani riaditeľkou Rusínského múzea slovenskej kultúry v Prešove Phdr. Oľgou Glosíkovou otvorili výstavu starých hračiek a porcelánových bábik. Výstava potrvá do 31.12.2018. Po skončení výstavy som sa rozhodla darovať okolo 300 kusov hračiek z mojej zbierky práve múzeu a hlavne deťom.
Náročnejšie je aj upratovanie utieranie prachu, udržovanie čistoty, ako to zvládate?
Ošetrovanie je dosť náročné, mám špeciálne prachovky na odstránenie prachu a samozrejme je potrebné ošetrovať hlavne staré plyšové hračky levanduľovým sprejom a levanduľovými vrecúškami.
Vy ste rekordmankou v počte zbierky?
Bola som ocenená osobne prezidentom slovenských rekordov pánom Igorom Svítokom šiestimi certifikátmi:
- Najväčšia zbierka starých plyšových hračiek a bábik v počte 447 kusov
- Najväčšia zbierka gobelínov v počte 135 kusov
- Najväčšia zbierka dečiek a výšiviek v počte 520 kusov
- Najväčšia zbierka plesových dámskych kabeliek v počte 85 kusov
- Najväčšia zbierka strojovo-tkaných nástenných tapisérií v počte 16 kusov
- Najväčšia zbierka dámskych bavlnených ozdobných vreckoviek v počte 310 kusov.
Aj sama niečo tvoríte, myslím, že gobelíny?
Nie nemám žiaden z tých vzácnych darov, čo sa týka ručných prác. Ja som dostala do vienka tieto nádherné ručné práce kompletizovať a zachovávať ich pre budúce generácie, aby sa aj naše deti tešili a obdivovali šikovnosť našich predkov a poznali čaro a krásu minulosti.
A čo vaše deti, javia záujem o vašu zbierku, že by v nej pokračovali?
Mám dve dospelé deti syna Nikolasa a dcéru Karmen, bohužiaľ zatiaľ nemám pokračovateľa v mojej zberateľskej vášni. Síce mi celá rodina fandí a podporuje ma, no staré veci im neučarovali. Preto som sa aj rozhodla niektoré skompletizované zbierky darovať do múzea. Chcem, aby sa zachovali v celku, tak ako som sa roky o to snažila a tešila sa z nich. Možno, ak budú starší, tak pochopia zmysel a poslanie, ktoré roky budujem a zamilujú si históriu a príbehy starých pre niekoho nepotrebných , no pre iných zas veľmi vzácnych vecí.
Foto Alica Tokarčíková
