Ako to robím ja Aktuálne 

Nakúpiť granule pre našich psíkov je dnes dosť zložitý logistický problém

Niekedy koncom minulého týždňa, keď už začínalo byť jasné, že len tak chodiť po vonku, nie je úplne bezpečné, som sa pokúsila objednať nákup potravín z Tesca. Moja sebaistota dostala okamžite na frak, keď mi Tesco, ani nie v polovici marca ponúklo prvý voľný termín dodávky o mesiac. Ani nechcem vedieť, aký termín by mi ponúkli, keby som sa o objednávku pokúšala dnes. Došlo mi, že ak to takto bude so všetkými donáškovými službami, naši dvaja psi nebudú mať o dva týždne, čo žrať.

Našťastie psie granule nie sú múka a tak nielenže boli na sklade, ale ani ich dodacia lehota nebola  extra predĺžená. Objednala som a spokojne som si vydýchla. Moja spokojnosť ale dlho netrvala. Čím viac sa blížil termín dodania, tým viac som riešila spôsob prebratia zásielky. No a potom nastal deň D a mňa čakala ťažká logistika skoro na úrovni strategického vojnového plánovania. Dobre, kurier bude mať masku aj rukavice. Lenže tovar je ešte treba zaplatiť kartou. Nemám kartu, ku ktorej by som na terminály nepotrebovala zadať PIN. Čo teraz? Jasné! Dám si rukavice. Tie to vyriešia. Aha, ale keď budem držať kartu v rukaviciach a nedajbože sa na ňu niečo chytí, ako to potom urobím? Mám si vydezinfikovať aj rukavice? Alebo stačí, keď si ich dám dole? A čo karta? Kedy vydezinfikujem kartu?

Kuriér prišiel. Ja rúško a rukavice, on rúško a rukavice. Platobný terminál podáva cez plot, ktorý nás celú dobu „bezpečne“ oddeľuje. Kartu prikladám a vyťukávam PIN v rukaviciach. Potom naňho skoro až skríknem, že nech tú škatuľu nechá pred dverami. Bojím sa, aby sa nedotkol kľučky. Je totiž  železná. Lovím v pamäti, ako dlho sa tá potvora drží na železných povrchoch?! Kuriér odchádza. Moja dilema s rukavicami sa vôbec nikam nepohla. Stále v rukaviciach držím kartu a neviem, čo vydezinfikovať skôr. Nakoniec dezinfikujem najprv kartu, hádžem ju na zem. Potom otváram bránku a beriem škatuľu, ktorú hneď nesiem do karantény (do garáže). Granule nepotrebujeme hneď a o dva týždne tá beštia, ktorá by na nej prípadne bola, hádam skape. Dávam dole rukavice a hneď ich aj „vyšmarím“ do smetného koša, ktorý bol možno tiež infikovaný, lebo práve dnes brali smeti a na plástoch sa vírus tiež dlho drží. Poctivo dezinfikujem kľučky na bránke, kľúče, vrchnák smetného koša a aj seba. Ruky si umývam možno, že aj viac ako minútu. A potom mi dôjde, že som si krabicu oprela aj o sveter, veď mala skoro 15 kg, inak by som ju neodniesla. Sveter hneď putuje do práčky…

To boli nervy! Teraz sa už sa teším, že zatiaľ, nemusím nič cez kuriérsku službu objednávať!

Libuša Sabová

Vaše komentáre

Superbabky odporúčajú nasledujúce články