Ľubovník bodkovaný má vedeckými dôkazmi podložené vlastnosti, ktoré sú podobné mnohým syntetickým liekom. Nazýva sa aj „slnko pre dušu“.
Ľubovník bodkovaný je liečivá rastlina, ktorá rastie divoko takmer na celom svete. Tradícia jeho používania siaha až do starovekého Grécka. Švajčiarsky lekár Paracelzus ho uvádza ako najlepší rastlinný liek celého sveta. Ľudové liečiteľstvo odporúča ľubovník zbierať na Jána (ľudovo sa nazýva i bylinka sv. Jána), pretože v tom čase má údajne najväčšiu liečivú moc. Tento názor pochádza z legendy, podľa ktorej ho využívali počas križiackych vojen johaniti, teda rytieri sv. Jána, na liečenie sečných poranení. Ľubovník sa pokladá za liek prvej voľby pri liečbe miernej formy depresie. Podľa vyhlásenia psychológov, každá osoba, v niektorom období svojho života, je postihnutá depresiou, a to buď vlastnou, alebo osoby vo svojom okolí. „Život sa podobá viac otvorenému bojisku ako prechádzke ružovou záhradou“ – vyjadruje svoju skúsenosť na každodenné protivenstvá John Eldridge v knihe Divoký v srdci. „Kto netrpel, nič nevie. Nepozná ani dobro, ani zlo, ani ľudí, ani seba“ – dodáva francúzsky mysliteľ a teológ Francois Fenelon (1651 – 1715). Dr. Steven Bratman tvrdí, že ľubovník bodkovaný má vedeckými dôkazmi podložené vlastnosti, ktoré sú podobné mnohým syntetickým liekom. Nazýva ho „slnko pre dušu“. V Nemecku je dokonca oficiálne uznaný ako antidepresívum a uhrádza sa zo zdravotného poistenia. „Ukazuje sa, že nie hypericín, ako sa pôvodne predpokladalo, ale hyperforín je najúčinnejšia antidepresívna zložka v ľubovníku“ – konštatuje sa vo farmaceutickom článku. Hyperforín účinkuje na neurotransmitery, ktoré prenášajú chemické posolstvá, takže obidve látky, seroronín i noradrenalín, dlhšie pôsobia na mieste nervových spojení. Navyše preukazuje dokázateľný antibiotický efekt „Synku, všetko je to o narušenej psychike“ – poúča dlhoročnou praxou „ošľahaný“ lekár svojho mladého kolegu. „Žalúdočné vredy, tlaky na hrudníku, neurózy – to všetko je veľakrát dôsledkom stresu a neriešených starostí. Najlepšie liečebné výsledky som dosiahol vtedy, keď som sa „zaodel“ svätou trpezlivosťou a dokázal načúvať. Vieš, ľudia poznajú riešenie svojich problémov, často potrebujú len vypočuť. Snaž sa byť nie len učený, ale aj dobrý lekár.“ „Ľubovník lieči depresie a otupenosť, neprimerané reakcie a nepredvídané správanie“ – napísal americký botanik Michael Moore (1941 – 2009). Existuje viacero vedeckých štúdii, ktoré konštatujú, že ľubovník môže naozaj znamenať veľkú pomoc pre mnohých ľudí, ktorí trpia miernou formou depresie – tejto vysiľujúcej choroby. Účinok sa dostaví asi po 4 – 6 týždňoch užívania. „Prírodné lieky ako ľubovník, môžu byť cennou doplnkovou liečbou v liečbe psychiatrických porúch, jednak ako monoterapia (liečba jedným liekom) a jednak ako podporná liečba porúch nálad“ – tvrdia niektoré výskumy. Ďalší spôsob, ako využiť jeho liečivé účinky, je príprava ľubovníkového oleja, ktorý je veľmi účinný na zle hojace sa rany, popáleniny, prináša úľavu bolestivým kĺbom a je vhodný na ošetrovanie suchej pokožky. Tieto účinky opisuje anglický botanik Nicholas Culpeper (1616 – 1654) vo svojom Herbári nasledovne: „Ľubovník je pozoruhodná rastlina pri liečbe poranení, ktorá ak sa zapracuje do masti, odstraňuje opuchy a sťahuje okraje rán.“ Pacientka po neurologickom ochorení ostala odkázaná na trvalé nosenie plienkových nohavičiek, pre neschopnosť regulovať činnosť močového mechúra. Z tohto dôvodu sa jej v krížovej oblasti chrbtice vytvorila najprv mokvajúca sparenina, neskôr otvorená rana. Napriek podávaniu drahých, pokožku liečiacich mastí, sa stav nezlepšil. Plastický chirurg navrhol operačné liečenie uvedeného problému. Po dohovore s matkou dieťaťa sme začali ranu natierať ľubovníkovým olejom. Rana sa po týždni krásne zahojila, ostala suchá, operácia sa nekoná. Paracelzus asi vedel čo hovorí, keď tvrdil, že nepozná lepší liek na rany. Sedemdesiatročná pani pre reumatoidne postihnuté kĺby ostala odkázaná na chôdzu len s pomocou ortopedických bariel. Bolesti kĺbov, prichádzajúce hlavne v noci, jej nedávali spávať. Vyskúšala teda natierať si kolena ľubovníkovým olejom. Po mesiaci prichádza jej syn s otázkou, kde je možné olej zakúpiť, alebo ako si ho pripraviť, pretože „mame natieranie nôh prináša veľkú úľavu“. „Dva roky ma pobolieva pravé rameno, v noci niekedy pre bolesť zle spím“ – zdôveruje sa pán v strednom veku. Po krátkom čase potierania ramena ľubovníkovým olejom s potešením vyjadruje ústup bolesti. „Môj syn pracuje ako šofér diaľkového autobusu, má teda sedavé zamestnanie a celé týždne je na cestách“ – sťažuje sa pani dôchodkyňa. „Na konečníku sa mu vytvoril nepríjemný hemoroid. Vyskúšal rôzne mastičky i čipky do konečníka. Najviac mu však pomáha ľubovníkový olej.“ „Otec má cukrovku a v jej dôsledku sa mu na nohe vytvorila škaredá rana“ – vraví starostlivý syn. „Napriek podávaniu antibiotických a protizápalových liečiv sa veľmi zle hojí. Skúšali sme teda kdečo. Veľmi spokojní sme s ľubovníkovým olejom, ktorý prináša ozajstnú úľavu.“ Ľubovníkový olej si pripravíme podobne, ako olej z materinej dúšky: V obedňajších hodinách, za slnečného počasia nazbierame kvety ľubovníka do sklenenej fľaše a zalejeme lekárenským olivovým olejom. Fľašu postavíme na slnko. Olej po čase dostane typickú červenú farbu, ktorej príčinou je vysoký obsah liečivej látky hypericín. Po troch týždňoch olej precedíme a uskladňujeme v tmavých fľašiach. „Myslím si, že je lepšie, ak si nájdete čas a urobíte si olej sami“ – zamýšľa sa pani bylinkárka. „Ak sa rozhodnete pripraviť si ho, pokúste sa dosiahnuť čo najvyššiu koncentráciu, teda natlačiť čo najviac kvetov do sklenenej nádoby.“ „Manžel si pri rezaní dreva poranil ruku na píle. Ľubovníkový olej ranu neuveriteľne zahojil“ – prichádza so svojou skúsenosťou ďalšia pani. Ľubovník je súčasťou viacerých liekov určených na upokojenie. Vo svete naďalej prebiehajú výskumy jeho protizápalových, protivírusových a protibolestivých vlastností. Hovorí sa, že liečivé rastliny nám dávajú zdravie dvakrát – keď za nimi chodíme do prírody, a potom keď ich používame. Počas turistického výletu na najvýchodnejší bod našej republiky – vrch Kremenec, v národnom parku Poloniny (rastú tu čučoriedky veľké ako lieskovce a maliny ako čerešne ), sme cestou späť zišli zo značkovaného chodníka. Intuitívne sme hľadali cestu späť do Novej Sedlice. Prechádzali sme hlbokými lesmi, až sme sa dostali na malebnú lúku. Nestála na nej perníková chalúpka , ale všade tu rástol nádherný ľubovník. Nikdy viac som na tak zdravú rastlinu nenarazil.
Text MUDr. Michal Slivka
Foto Pixabay
