Yvonne Přenosilová by mala narodeniny. Sedemdesiate siedme.
„Nazdar, bábo, povedz mi niečo povzbudivé,“ hovorievala, keď mi zavolala a bývalo to každý deň. Už je to skoro rok, čo odišla a mne tie jej telefonáty hrozne chýbajú. Zoznámili sme sa v decembri 1989, keď prišla ako hosť na vianočný koncert Evy Pilarovej v pražskej Lucerne. Bolo pár dní po novembri a ona bola jedna z prvých, kto využil čerstvo zdvihnuté železné opony. Išla som s ňou vtedy urobiť rozhovor a nejako sa prihodilo, že sme sa spriatelili. Ozvala sa zakaždým, keď do svojej rodnej krajiny z Mníchova, kde…
Zobraziť viac