Najčítanejšie Zdravie 

“Musela som si dať zmenšiť prsia,” hovorí pani Magda

Už dlhšie ma trápili veľké prsia. Najskôr to boli iba problémy s výberom šatníka. Vo svojom povolaní sa musím prezliekať aj niekoľkokrát za deň zo športového oblečenie, ktoré najradšej nosím pri šoférovaní, cez klasické pri prijímaní návštev, až po elegantné večerné róby.  Konfekcia mi kvôli prsiam nesedela a aj moja krajčírka sa neraz potrápila, aby mi model naozaj padol. Vtedy som vôbec nepripúšťala možnosť upraviť prsia pomocou skalpela.. Pripadalo mi hrozné, že sa ma niekto dotkne a bude  rezať doteraz neporušené telo. Bol to veľmi nepríjemný pocit. Nevedela som si  to predstaviť.

Obrat nastal po štyridsiatke.  Pridružili sa totiž  zdravotné problémy ženského charakteru, ale hlavne  bolesti v chrbtici. Na liečení v Dudinciach ma športový lekár upozornil na zlé držanie tela, ktoré som si dovtedy neuvedomila.  Snažila som sa  chodiť vystretá a neuvedomila som si, že  to preháňam a vlastne sa zakláňam dozadu. Celou váhou som takto tlačila na spodný stavec, ktorý sa tak zdeformoval. Posledné dva roky sa môj zdravotný stav natoľko zhoršil, že som musela chodiť na rehabilitácie, obstreky, masáže. Do úvahy neprichádzal žiadny prudší pohyb, beh, poskakovanie, len špeciálne cviky na chrbticu, kalanetika,  posilňovanie chrbtice. Nič nepomohlo. Za  dva roky sa môj zdravotný stav ešte zhoršil. Poradili mi, aby som radikálnejšie schudla, že  možno mi schudnú aj prsia. Podarilo sa mi zhodiť niekoľko kíl, ale ani to nepomohlo. Do úvahy už pripadala aj operácia chrbtice. So svojim problémom som sa zverila  manželke jedného plastického chirurga, ktorému som dôverovala. Povedala mi, kto absolvoval  operáciu zmenšenia pŕs.  Veľa som sa o tejto možnosti rozprávala aj s manželom. Predsa len je to intímna vec, ku ktorej sa najskôr vyjadril negatívne. Rok som trpela ďalej  a keď som už ani  z pohovky nevstala bez  pomoci rúk a zadržovania dychu, môj manžel povedal: „Ak  si myslíš, že ti to  pomôže nielen zdravotne, ale už aj psychicky, choď.“

Definitívne som sa rozhodla. Zaskočil ma  polročný čakací termín. Dnes, s odstupom času viem, že je to potrebné. Spoznala som ženy, ktoré už operáciu absolvovali a cítili sa výborne. Podarilo sa mi nahovoriť aj príbuznú, ktorá mala ten istý problém ako ja. Navzájom sme sa podržali. Mala som dostatok času, aby som sa  pripravila  psychicky i zdravotne. Upravila som si stravu tak, aby som telo očistila od toxínov. Do nemocnice som odchádzala  psychicky posilnená  manželom i deťmi. Počítala som so všetkým. Negatívne informácie určite nenechajú človeka ľahostajným. Operácia trvala tri aj pol hodiny. Keď som sa prebrala, nič ma nebolelo. Dodnes neviem pochopiť, ako je to pri takých veľkých ranách možné. Prsia som mala pevne obviazané a keby som nemala katetre, ani by som nevedela, že som po ťažkej operácii. Až potom som sa dozvedela, že z jedného prsníka mi zobrali  450 g a z druhého 530 g. Predstavte si, že nosíte pred sebou kilovú záťaž, to nie je maličkosť. Odobratú mám spodnú časť pŕs, čiže dekolt zostal neporušený, ale bradavka sa musela premiestniť. Všetko je  robené  jemnučkým stehom.

Urobila som dobre?

Teraz, sedem  týždňov po operácii už nevidno žiadne stehy. Ako povedal sám primár, snažili sa ma „pekne povyšívať“. Stehy mi zobrali po troch týždňoch a po piatich  som už bola na lyžiach. Teraz sa už teším  na leto, keď si konečne budem môcť obliecť tričko, blúzku, čo sa mi bude páčiť. To som síce mohla aj predtým, ale ako žena som si v lete pripadala vyzývavá. Cítila som na sebe mužské pohľady. Iným ženám by to možno lichotilo, ale ja nie som ten typ. Nechcem, aby sa  niekto obzeral len za mojim  telom. Ešte sa trošku šetrím, ale cítim sa výborne. Začala som už aj cvičiť a teším sa zo všetkého, čo život prináša.

Magda. M.

Ilustračná foto Pixabay

Vaše komentáre

Superbabky odporúčajú nasledujúce články