Aktuálne Zdravie 

Keď spánok neprichádza! Čo je lepšie, užiť liek na spanie, alebo počítať ovečky?

Nedávno som na facebooku čítala pre mňa zaujímavú diskusiu. Ponúkam malú ukážku:

“Dôverne poznám  nekonečnú noc, keď hľadím do plafóna. Odporúčali mi i onaké čajíky, ale ani keby ma do nich celú ponorili, ani tak nepomôžu.”

“Ja som užila Stilnox, len bacha naň, je návykový!”

“Vítaj v klube nespavcov!”!

“Vidím, že chrumeme to isté.”

“Asi je to tým splnom, skúsim lyžicu medu a medovkový čaj.”

“Mňa by to neuspalo, ja si dávam Lexaurin.”

“Ten len upokojí a musí sa užívať dlhšie, kým zaberie.”

“Takto vám poviem. Ja nemám problém zaspať, len sa vždy okolo pol druhej zobudím a potom už neviem zaspať.”

Pokiaľ ide o moje skúsenosti, u mňa platí Murphyho zákon. Keď je v televízii program, ktorý veľmi chcem vidieť, určite zaspím. Keď nič nie je, prepínam hore- dole, spánok neprichádza. Ale ja som to vyriešila takto. Dám si preventívne pilulku na spanie a mám pokoj. Nemusím riešiť, či zaspím, či nie, či sa zobudím, či nie. Len keď čítam články, že takéto lieky sú škodlivé, návykové, zamyslím sa, ale nájdem ospravedlnenie. Užiť liek na spanie je  určite menej škodlivé, ako sa “krenkovať” pozeraním do plafónu a ráno vstať ako “zbitý pes!”

Ale nie som s tým spokojná, preto som požiadala o radu MUDr. Karola Džupu.

Veľmi ťažké je radiť na tému nespavosť vo všeobecnej rovine, lebo príčin je
nepreberné množstvo a okrem toho, každý človek je neopakovateľný originál.
Ale, aby som sa nevykrúcal, skúsim ponúknuť niekoľko skúseností z mojej
praxe, najmä medicínskej.
Vždy sa pokúšame hľadať príčinu nespavosti a to najprv v dvoch základných
rovinách: fyzickej a psychickej.
Pod fyzickou sa rozumie celková kondícia a zdravotný stav. Prvý aspekt si
musíme ustrážiť sami. Nejde o to, aby sme boli “svalnatci”, “maratónci”,
“Saganovci” … (čo by zlé nebolo), ale o to, aby sa fyzický pohyb stal
súčasťou nášho životného štýlu. ČÍM SME STARŠÍ – TÝM VIAC! Mladí ľudia túto
požiadavku majú ako možnosť, starší ako nutnosť. Najprirodzenejším pohybom
je chôdza, ale musí byť (najmenej) trikrát týždenne (ob deň) po dobu
najmenej dvadsiatich nepretržitých minút a jednej navyše. Spolu teda 21
minút (20 minút je čas, počas ktorého “vypľujeme” všetky negatíva, ktoré
nás postretli a minúta navyše je vkladom do budúcnosti). Postupne sa
zdokonaľovať vo výdrži a zvyšovať porciu z kategórie “pre budúcnosť” až na
ideálnych 3×20 minút, čo je jednak optimum, jednak zvládnuteľné pre
každého. Chcete mi oponovať – nemáte šancu a ani náhodou! Dobrou
alternatívou je aj beh či plávanie, bicykel či tanec …, ale to je už
“parketa” pre lepší borcov a pokročilých chodcov. V princípe ide o to
“spotiť” jedno tričko trikrát týždenne, že sa bude dať žmýkať.
Na začiatku, počas i na samom konci fyzickej porcie musí byť radosť, potom
príde uspokojenie aj zdravá hrdosť, že to dokážem a dokázal som. Skrátka,
táto činnosť nás musí tešiť a musíme sa na ňu tešiť.
Čo sa zdravotného stavu týka, tam si človek musí nastaviť reálne, nie
krivé, zrkadlo (niektorí totiž simulujeme, iní disimulujeme) a prijať
modifikovanú verziu fyzického pohybu, s prihliadnutím na náš zdravotný
stav. Veľmi výhodné sa je o tom poradiť so svojim lekárom, lebo ten náš
zdravotný stav pozná najlepšie, má medicínskej vzdelanie i skúsenosti, čo je
na nezaplatenie.
Čo sa týka psychickej pohody, tam je paleta možností ešte širšia. Vo
väčšine prípadov nevieme spať, lebo nás niečo “škrie”, niekto sa nás
necitlivo “dotkol,” nám neprávom ublížil, trápil nás… Máme neustále na
mysli, čo deti, vnúčatá, niekedy manžel-manželka, ďalšia blízka či
vzdialená rodina, kamaráti, ale i psík či rybičky a morča. Ďalšou skupinou
brzdičov spánku je zlosť na seba, ale aj na niečo, čo som chcel dnes
spraviť a neurobil, sľúbil a nesplnil, niekoho som sám urazil, dotkol sa ho
… Potom nás vie tiež rozladiť, keď som na niečo dôležitého i menej
závažného ZABUDOL (Bože starnem, hrôza!!!). No a s vekom pribúda
politikárčenia, čo stvárajú politici, ale aj herci, novinári a takí
všelijakí “odkundesi”, ktorí mi neustále “žerú” nervy.
A O TOM a o ďalších veciach, ktoré nám nedovolia spať, SA JE TREBA
ROZPRÁVAŤ s blízkou “dušou”. Lebo keď myšlienku zo seba dám von, nie je už
taká nebezpečná, nezožiera nám vnútro. Navyše, keď má tvar slova
povedaného, zrazu už nie je až taká stupídne kruto zničujúca. Okrem toho si
po vyventilovaní, vyslovení myšlienok, sami povieme – a v spolupráci s
blízkym spolubesedníkom o to viac: VEĎ TO JE BLBOSŤ, že sa tým zaoberáš, ty
starý …ár!
Čo sa liekových “barličiek” na privolanie spánku týka, je z môjho pohľadu
takmer neprekonateľný ZOPICLON. Pôsobí na prvú fázu spánkového rytmu, t.j.
zaspávanie, vylúči sa cca do 4 hodín (močovým výdajom), v prípade potreby
si počas jednej a tej istej noci, napr. po náhlom prebudení, možno dať aj
ďalšiu tabletku a nevzniká naň (takmer) závislosť. Vyskúšajte, dáte mi za
pravdu.
Čo sa týka teplého mlieka, medu, materinej dúšky, medovky a iných byliniek,
nepodceňoval by som ich, lebo majú svoje pozitíva. Ale – opakujem sa – ide
o výsostne individuálne veci, lebo čo zaberá na moju nespavosť, tej vašej
sa ani nedotkne a opačne.
Takže tak, miláčikovia!
MUDr. Karol Džupa, CSc.

Pripravila Libuša Sabová

Vaše komentáre

Superbabky odporúčajú nasledujúce články