Dnešné Vianoce sú pokropené krvou. Prídu ďalšie Vianoce a v obývačkách budú visieť fotky nedospelých detí pokropené slzami matiek…
Na stene u mamy visel obraz. Sedela na stoličke, mňa držala v náruči a brat stál tesne pri nás. Otec chýbal, tá fotka v menšom mala ísť do tábora, kde slúžil ako nepohodlný dobe, dlhší čas ako bolo zvykom. Tá druhá fotka ostala u mamy a visela na stene do jej posledného dychu. Posledné mesiace hovorila o svojich deťoch a pravidelne sa pýtala, vieš kto je na tej fotke ? Aj si odpovedala, to sú moje deti. A rozprávala mi príbehy, ktoré so svojimi deťmi zažila. Spočiatku som jej vstúpila do spomienok: „Mami, to si nepamätám, bola som veľmi malá“ Jej výraz tváre naznačoval prekvapenie akoby hovorila: „Kto ste veľká žena, čo viete o mojich deťoch?“
Spomenula som si na naše rozhovory, keď som dnes ukladala pod stromček Jezuliatko, ktoré som si priniesla z Betlehemu. Tá bezbrannosť nežného stvorenia vyvoláva silné puto medzi matkou a dieťaťom. Žena, matka z dňa na deň odhaľuje v sebe obrovskú silu lásky, je pripravená vždy vstať a chrániť dieťa, ktoré privedie na svet. Deti rastú do veľkého sveta. Čím sú väčšie, tým menej matka vidí do sveta svojich detí. Tým viac si uvedomuje, že ho nedokáže chrániť a musí sa spoľahnúť, že veľké dieťa si poradí.
Ježišova matka malé Jezuliatko vedela ochrániť, prešla s ním celú púšť aby sa vyhla prenasledovaniu strachu mocných z proroka. Nezabránila, aby sa zloba postavila proti jej dospelému synovi. Kráčala s nim až na Golgotu aby bola pri ňom a časť jeho utrpenia preniesla na seba.
Položila som pod stromček Jezuliatko a slzy matiek, ktoré svoje deti už neuvidia dospieť, neuvidia ich šťastie, prvé lásky. Neuvidia ako privádzajú na svet svoje deti. Matky, ktoré neuvidia ďalšiu generáciu svojich detí. Ten žiaľ sa nedá opísať…
Dnešné Vianoce sú pokropené krvou. Prídu ďalšie Vianoce a v obývačkách budú visieť fotky nedospelých detí pokropené slzami matiek…
Svet stále nevieme urobiť lepším
Venujme modlitbu, zapáľme sviečku, venujme spomienku deťom, ktoré sa Vianoc nedočkali.
Text a foto Veronika Bahnová
