Antibiotiká – Slováci ich jedia ako lentilky
Antibiotiká sú dnes nenahraditeľné. Často sa však predpisujú aj vtedy, keď to nie je potrebné. Postupne tak môžu stratiť svoj účinok a nové baktérie už budú na ne rezistentné. Čo teda robiť?
Niekto dostane antibiotiká predpísané na každú infekciu, iný ich neužíva desaťročia. Sme v tom však všetci spolu. Rezistentné baktérie totiž môžu napadnúť každého. A aj človek, ktorý antibiotiká do toho momentu neužíval, sa môže rezistentnou baktériou nakaziť.
„Každé nadbytočné alebo zbytočné použitie antibiotík je spojené s rizikom vzniku rezistentných baktérií, ktoré spôsobia závažnejšie a ťažšie liečiteľné infekcie,“ tvrdí farmakológ MUDr. Jiří Slíva, PhD. Svetová zdravotnícka organizácia spustila celosvetovú kampaň na zníženie hrozby antibiotickej rezistencie, pretože len globálnym úsilím bude možné zmenu dosiahnuť.
Prečo sa stávajú problémom?
Najčastejším neduhom, s ktorým pacienti chodievajú do ambulancií praktických lekárov, sú infekcie dýchacích ciest. Ochorenia horných ciest dýchacích sú problémami, na ktoré sa predpisuje najviac antibiotík, i keď vo väčšine prípadov nie sú potrebné, pretože tieto ochorenia, najmä zápaly a bolesti hrdla, spôsobujú vo vyše 85 % prípadov vírusy. Antibiotiká účinkujú len na baktérie. Ideálnou formou liečby bolesti hrdla môžu byť pastilky, ktoré pôsobia priamo v hrdle proti bolesti, zápalu a opuchu spôsobenej baktériami, ale aj vírusmi. Nevhodná liečba je však naďalej kľúčovým faktorom pri vzniku rezistencie v zdravotných zariadeniach aj medzi obyvateľmi.
Slováci sa majú čo učiť
Dve tretiny Slovákov si nesprávne myslia, že antibiotiká sú účinné aj proti vírusom, a 56 % tvrdí, že antibiotiká sú účinné vo väčšine prípadov zápalov hrdla. Vyplýva to z online prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra B-inside. Podľa neho by tak vyše polovica Slovákov užívala antibiotiká zbytočne. Nadpolovičná väčšina opýtaných sa navyše neopýta lekára, či sú predpísané antibiotiká naozaj potrebné. Paradoxne takmer všetci opýtaní Slováci vedia, že zbytočné užívanie antibiotík vedie k rezistencii. Vyjadrilo sa tak 94 % respondentov. Odporúča sa však informovať sa, či je užívanie antibiotík v prípade daného ochorenia naozaj potrebné.
Ako vznikajú rezistentné baktérie
Rezistentná baktéria sa vyvinie ako reakcia na antibiotické prostredie. Baktérie citlivé na antibiotikum zomierajú. Rezistentná baktéria však žije ďalej, rozmnožuje sa a odovzdáva túto informáciu ďalším baktériám. Rezistentné baktérie sa prenášajú na ďalších ľudí. Pri potrebe ďalšej antibiotickej liečby spôsobenej rezistentnou baktériou bude antibiotikum, ktoré bolo použité pri liečbe predtým, na rezistentné baktérie neúčinné. To znamená, že liečba nezaberie a pacient bude potrebovať nové, silnejšie, antibiotikum. Takáto reakcia sa navyše prejaví aj u ľudí z jeho okolia (priateľov, príbuzných, kolegov v práci), na ktorých pacient preživajúce rezistentné baktérie preniesol.
Pozor na vedľajšie účinky antibiotík
Pri predpisovaní antibiotík hrozí aj ďalšie riziko. „Antibiotiká sú lieky a keďže medicína nepozná žiaden liek, ktorý by mal nulové vedľajšie účinky, toto riziko je potrebné zvážiť aj v prípade predpisovania antibiotík na vírusové infekcie. Najmä keď pacienti siahajú po širokospektrálnych antibiotikách, môžu sa u nich vyskytnúť tráviace ťažkosti (najmä hnačka) a gynekologické problémy u žien,“ vysvetľuje farmakológ MUDr. Jiří Slíva, PhD. Takisto nemožno ignorovať stále častejšie alergie ani riziko spojené s liekovými interakciami, teda reakciou rozličných liekov navzájom u ľudí, ktorí lieky kombinujú.
Historické okienko
Objav antibiotík prišiel v roku 1928 úplnou náhodou. Práve vtedy lekár Sir Alexander Fleming objavil penicilín, prvé antibiotikum. Všimol si totiž na neumytých Petriho miskách, že v okolí plesní, ktoré sa na nich vytvorili, sa nenachádzajú baktérie. Antibiotiká vo veľkom sa začali využívať za druhej svetovej vojny. Ich vývoj išiel výrazne vpred, objavovali sa nové molekuly a skupiny, začali sa kombinovať a vyvíjali sa látky s cieleným účinkom na niektoré baktérie alebo antibiotiká účinné na viac typov baktérií. Dnes sú bežnou súčasťou liečby.
Budúcnosť nie je ružová
V súčasnosti sa počet úmrtí na rezistentné infekcie každý rok v Európe počíta na desiatky tisíc. Scenár do budúcnosti je ešte hrozivejší. Hrozí, že rezistentné baktérie spôsobia návrat do obdobia pred objavom antibiotík, bežné infekcie nebude možné liečiť, ľudia na ne budú zomierať a celý medicínsky pokrok za posledných sto rokov sa vráti naspäť.
Baktérie odolné voči antibiotikám so sebou nesú nielen zdravotné riziká, ale aj nemalú finančnú záťaž. Neustále je potrebné vyvíjať nové lieky, no pacienti a poisťovne zároveň platia stále viac za silnejšie a silnejšie antibiotiká.
