Najčítanejšie Predstavujeme vám 

Žena, ktorá rozdáva ľuďom radosť. Zuzana Almasi Koreňová

Tvorila som už ako dieťa, keď mi moja mama – výtvarníčka a starí rodičia dovolili pracovať s rôznymi materiálmi od hliny, dreva, rôznych farieb aj látok. Samozrejme, že mi najskôr ukázali kvôli bezpečnosti a primerane veku, ako sa s danými vecami, predmetmi a materiálmi narába, aby som si neublížila. Cítila som sa ako veľká, lebo som vedela, že nie všetky deti majú také možnosti. Avšak, keď si tak spätne spomínam, myslím, že naša generácia dostávala veľa priestoru na sebarealizáciu, čo sa napríklad manuálnych zručností týka.

Hovorím, že tvorenie mi doslova koluje v žilách a má nespočetne veľa farieb. Nedokážem si bez tvorenia predstaviť svoj život a tvorím, aj keď zdanlivo netvorím. To znamená, že v hlave mi neustále vznikajú nové a nové predstavy a plány, čo všetko chcem ešte vytvoriť, naučiť sa, dosiahnuť. A paradoxne, čím viac toho viem, tak chcem vedieť ešte viac. Fascinuje ma nekonečnosť možností  každej oblasti, a preto je mi ľúto ľudí, ktorí sa nudia. Som presvedčená, že v každom z nás je nejaký tvorivý potenciál a to nielen čo sa manuálnej zručnosti týka, ak by chcel niekto namietať.

BABIČKA kúzelná bylinkárka s plnými batôžkami liečivých byliniek a zázračným mlynčekom na voňavé korenie ?

Rada sa na seminároch osobného rozvoja pýtam obecenstva, čo si myslia o umení a či sa ním dá podľa nich uživiť. Napríklad konkrétne, keď som mala vstup na jednom seminári, ktorý organizoval Úrad priemyselného vlastníctva v BB a v hľadisku sedelo niečo cez 100 ľudí. Po mojej otázke sa zdvihlo takmer 100 rúk ľudí, ktorí prejavili súhlas, že umením sa nedá uživiť. Popri tom mi zrak pristál na staršom pánovi, ktorý sa jemne usmieval s nezdvihnutou rukou …  Neviem, či tušil, kam smeruje moja otázka. Každopádne som pokračovala: „Čo si myslíte o umení dobre postaviť dom, položiť potrubie, urobiť cestu či most, vyrátať účtovníctvo, ostrihať vlasy, predať správny tovar, poradiť a podobne …?“Tu som už cítila zamyslenie a bolo aj počuť: „Ahááááá, takto sme sa na to nikdy nepozerali.“  Spomínaný pán sa stále usmieval ďalej a pritakával hlavou. Bolo to veľmi milé. Takže tak. Keby chcel niekto namietať, že umenie sú len obrazy, sochy, tanec či hudba … Tak nie. V mojom modeli sveta je umením všetko, čo sa robí s láskou, nadšením, presvedčením, čo prináša úžitok nielen tvorcovi, ale aj užívateľovi. Preto keď som nastupovala na úrad na miesto úradníčky, moja zásadná podmienka bola, že aj tu budem môcť byť aktívna a tvorivá. Inak by to miesto pre mňa nebolo absolútne zaujímavé.

Zvyčajne, keď sa mňa ľudia pýtajú na tvorenie, tak asi majú na mysli to, čo vyrábam ručne. A ja zakaždým neviem, kde začať, lebo už som vyrábala kadečo a všetkému sa u verejnosti dostalo uznania. Prvé moje seriózne tvorenie bolo na strednej škole, kedy som popri mojej starej mame, ona vedela snáď všetky ručné práce, vyrábala kraslice z vaječných škrupín. Boli to také ľudské aj zvieracie hlavy, ktoré som dekorovala farebnými papiermi, voskom, vypiľovala som do nich aj nejaké tvary a tak … Pani učiteľky aj z vedľajšej školy si ich u mňa poobjednávali a ja som mala aj svoje prvé, vlastnými rukami zarobené vreckové. Spolužiačka mi asi závidela, lebo si dodnes pamätám, čo sa ma vyčítavo pýtala: „Jedno plné vajce stojí 20 halierov a ty prázdnu škrupinu predávaš po 2 koruny?“ Už vtedy som si uvedomila, že to nie je predsa žiadna prázdna škrupina. Je plná mojej energie a originálneho nápadu, ktorý som si sama vymyslela. Na strednej škole som celkovo bola akčná a zistila som, že ma to nesmierne baví, objavila som v sebe extrovertné JA.

BABIČKA rozprávková pletačka a krajčírka, obľúbená široko ďaleko, dokáže ušiť noblesu aj šaty do poľa

Neskôr v dospelosti som sa dostala aj k iným škrupinám – kačacím, husacím, pštrosím – a skúšala som, čo s nimi dokážem. Vyrobila som niekoľko šperkovníc a niektoré sa dostali aj do zahraničia. Okrem dekupáže (servítková technika), výroby šperkov z rôznych materiálov, cez šitie oblečenia pre seba aj moju dcéru som začala vyrábať aj bábky. Najskôr to boli len hlavy s torzom tela, ktoré som maľovala a kombinovane aj čiastočne obliekala do látok. Neskôr dostali aj končatiny, vymyslela som si úplnou náhodou malých škriatkov s veľkými ušami, očami a okuliarmi a z nich sa stal doslova fenomén. Za cca 4 roky som ich vyrobila takmer tisíc kusov a sú rozlezené po celom svete. Boli to také personalizované bábky, ku každej som písala krátky popis podľa toho, pre koho som tvorila a čo zo seba vyžaroval, pričom všetko som vždy zakladala na pozitívnej motivácii a zdôrazňovaní kladných stránok daného človeka. Vždy ma bavilo pozorovať a študovať psychológiu človeka, jeho prejavy, správanie. Asi aj vďaka tomu mám vyvinutú silnú intuíciu a mnohokrát už na začiatku do človeka akoby vidím.

Svoje zručnosti aj vedomosti stále rozvíjam. Investovala som a určite ešte investujem do tohto procesu veľa energie, financií, aj času. Učím sa aj u svetových majstrov a každý nový kus ma motivuje neustále sa posúvať dopredu. Okrem bábok modelujem aj z keramiky. Mať pec na vypaľovanie keramiky bol od detstva môj veľký sen, lebo moja mama mala s kamarátkou dielňu a ja som tam ako dieťa s nimi trávila čas. Tá vôňa hliny, jej tvárnosť ma napĺňajú nielen krásnymi spomienkami, ale aj novými nápadmi. No a rada spomenie aj to, že som vydala 3 knihy. Sú to príbehy zo života pretransformované do motivačných rozprávok nielen pre deti, ale častokrát práve aj pre dospelých. Citlivo sa dotýkam aj tabu tém, ktoré som aj sama prežila, mám ich už spracované a myslím si, že by sa o nich malo aj s deťmi primerane veku hovoriť.

Toto zďaleka nie je, čo by som mohla o sebe napísať. No myslím, že stačí.  Som za tento priestor veľmi vďačná a z celého srdca si želám, aby každý mohol a robil to, čo ho baví, lebo len tak môže byť aj dospelý človek šťastný a žiariť svetlom dieťaťa, zbaviť sa zbytočných krívd, strachov, vydať sa za napĺňaním svojho jedinečného zmyslu života.

S úctou, Zuzana

No a my ešte dodávame, že pani Zuzka pečie aj takéto úžasné torty.

 

Vaše komentáre

Superbabky odporúčajú nasledujúce články