Môj tatino, moja láska, môj bojovníček. Dnes sme oslávili jeho 88 narodeniny. Vy, ktorí ma sledujete viete, že nám skoro umrel!
Dve náročné operácie v priebehu 24 hodín, 2 dni v umelom spánku, 8 transfúzii, ochrnutá pravá ruka, nefungujúca peristaltika čriev, preležaniny…Ja viem, znie to hrozne, ale delím sa s vami o tieto skúsenosti kvôli tomu, že vás chcem všetkých, ktorí prežívate s vašimi blízkymi podobný bôľ povzbudiť. Musíte veriť aj za nich, nevzdávať to, výjsť zo svojho komfortu a neľutovať sa! Spraviť pre nich všetko! Takže sme si dnes v cukrárni dali zákusok. Ale psssst ticho, lebo to je mimo zdravej stravy, ktorú musíme na príkaz lekárov dodržiavať! Je to ale bojovník a už ho mám 10 dní doma v 24 hodinovej opatere. Na jednej strane som rada, že nás jeho choroba a vážny stav opäť donútil bývať v jednej škrupine. No občas si s maminou musím uletieť na lavičku, vypnúť a venčiť Agátku.
Áno, je to náročné! Denne chytím 10 krát nervy lebo…prezliekanie, umývanie, dezinfekcia rán, natieranie, cvičenie, varenie, no najmä presviedčanie a hrozenie!
MUSÍŠ!
Piť vodu, jesť kvalitné diétne jedlo ktoré ti nechutí, neležať celý deň na gauči…Ale viete čo? Zvrátené pociťujem pocit šťastia!Lebo sme spolu a cítim, že môj čas a energia jemu venovaná, má inú hodnotu! Oslávili sme 88 rokov a tentokrát si to s obrovskou chuťou, pokorou a vďakou naozaj vychutnáme! On si to zaslúži!
Texta foto Zora Czoborová
