Kategória: Vaše príbehy

I svet dokorán… v obrazoch… Orbis pictus a škola hrou. Niekoho na našej ceste strácame navždy, i keď nie v srdci, iného zasa odveje vietor kamsi… ďalšieho vypoklonkujeme z nášho života, LEBO… o iného prichádzame, ale znova sa nájdeme… vzťahy… ľudské… medziľudské… človečie… humánne s homo… erectus, habilis, neandertalec, sapiens až… prerozunný cvok a novodobý rodový i bezrodový transobi… Je to vlastne nedôležité zaradiť niekoho niekam – do škatuľky… i mimo hru. Dôležité je MILOVAŤ. Každé dvojnohé a i štvornohé zvieratko. V symbióze dýchať v spoločenstve toho najkrajšieho slovesa a……

Zobraziť viac

Osoba, ktorú som najviac potrebovala, mi dala najcennejšiu lekciu môjho života. Ukázala mi, že nikoho nepotrebujem. Bola to moja mama. Od detstva som sa na ňu spoliehala vo všetkom. Bola mi oporou, priateľkou, učiteľkou. Vždy mi pomáhala, radila, povzbudzovala. Bez nej som si nevedela predstaviť svoj život.  Keď som mala osemnásť rokov, mama mi povedala, že musí ísť na dlhú cestu. Nebola to dovolenka ani služobná cesta. Bola to cesta do neba. Mama bola vážne chorá a lekári jej nedávali veľa šancí na prežitie. Povedala mi, že sa nebojí smrti,…

Zobraziť viac

Život v klietke Človek niekedy sám nevie, ako sa v nej ocitne. Možno si to hneď ani neuvedomí, že je niečo inak. V bežnom rytme života sa v podstate nič nezmenilo. Ráno otvoríš oči, chtiac nechtiac musíš vstať, lebo ťa núti isť tam, kam aj králi chodili pešky. Potom kukneš jedným okom do zrkadla a to ťa prinúti robiť ďalšie úkony už akosi automaticky. Umyť zuby, tvár, občas aj uši. Prekefovať vlasy, aby si nevyzerala, ako dikobraz. Ďalší mrk do zrkadla, možno trochu poteší, že si sa „učlovečila“. Ešte pod…

Zobraziť viac

Každá mamička si praje, aby pôrod jej bábätka bol nielen bezpečný, ale aby sa z neho stal aj nezabudnuteľný celoživotný zážitok. Pozitívny pôrodný príbeh si zo zvolenskej pôrodnice odniesla aj pani Lucia, ktorej sa splnil sen o prirodzenom pôrode dvojičiek. Na to, aké špecifiká sprevádzajú takýto pôrod, sme sa spýtali čerstvej mamičky dvojičiek aj skúsenej pôrodníčky z Nemocnice AGEL Zvolen MUDr. Dany Kobidovej, MPH. „Celé sa to začalo najbizarnejším zážitkom môjho života – pri bežeckých tréningoch mi vyskakovali vysoko tepy a cítila som sa po odstavení od dojčenia môjho, vtedy 13-mesačného syna, akosi…

Zobraziť viac

Nechcem, aby si sa na mňa aspoň trochu podobala, dokonca ani mihalnicami. Nie si pokračovaním môjho priezviska, ani môjho niekedy zlého spôsobu bytia. Nie si môj prívesok, si viac… si jedinečná a nenahraditeľná. Nebudeš tým, čím som ja nikdy nemohla byť, ani ťa nepošlem na cesty, po ktorých by som sa rada vydala. Si jednoducho iná. Vzdorovitá v odhaľovaní svojich uhlov pohľadu a naozaj chcem, aby si bola svojím vlastným sochárom, aby tvoje dláto odstránilo drsné hrany a zaoblilo miesta, ktoré ťa trápia. To dokážeš len ty, nestavaj na nikom…

Zobraziť viac

Vyprážaný rezeň dnes na obed mať nebudem lebo som zvolil inú alternatívu, ale dal by som si, to mi verte. Stavím sa, že ak by sa robila nejaká celoslovenská štatistika, tak väčšina rodín i osamelých vlkov a vlčíc si dnes na nedeľný stôl naservíruje na obed čerstvo vypražený bravčový rezeň. Veľkú a chrumkavú šniclisko, že zakryje skoro celý tanier. Ak nie bravčový rezeň, tak vyprážané kuracie stehná alebo prsia, prípadne pečenú sliepku alebo kačku. Ten rezeň buď so zemiakovým šalátom (domácim, bez majonézy), zemiakovou kašou alebo s ryžou. Ak so…

Zobraziť viac

Keď sa o pol jedenástej večer zobudíte z prvého „šlofika“ a miesto v posteli vedľa vás je prázdne. S obsesívnou poruchou a po šesťdesiatke, sa so strachom v hlase pýtate: “ Kde si?“ A z kuchyne sa ozve s plnou pusou: “ V kuchyni.“ Testoval koláč, ktorý som večer upiekla. A teraz po záhradnej práci, cvične k pivečku rozbehový rezník a fašírka. “ Ty tak dobre varíš,“ povie nežne. To je presne to, čo potrebujem. Teda aj iné veci, ale v tomto momente toto. Ešte mám „doják“ na večer, keď…

Zobraziť viac

Jediným zdrojom informácii bola kniha Naše dieťa. Veľmi dôkladne som ju preštudovala a listovala v nej pri každom menšom probléme. Písali tam, že dieťa má jesť každé tri hodiny. Keď tam tak napísali, tak to tak musí byť! Darmo moje dievčatko plakalo medzi tým, mliečko nedostalo. Tíšili ju starí rodičia, prababka, manžel, ale hlad ich ruky neutíšili. Dostala papať presne o tri hodiny, ako písali v knihe Naše dieťa. Dnes už viem, že to bola chyba, že dieťaťu treba dať najesť vždy, keď si pýta. Chvalabohu aj napriek tomuto moja…

Zobraziť viac

Začnem ale realitou, ktorú stretávam v reálnom živote a na konci sa ju budem snažiť svojim ZASNENÍM trošku vylepšiť. Máme veľa priateľov, známych a kamarátov z rôznych spoločenských vrstiev a tiež rôznych finančných pomerov, preto často to, o čom chcem napísať, vidím v priamom prenose ako na tácke. Často počujeme z úst dnešných mladých žien ktoré majú jedno, dve deti, viac už je výnimka, chodia do práce na deviatu hodinu, doma sú o piatej popoludní, obklopení „výdobytkami“ dnešnej modernej doby. Tie finančne lepšie postavené, majú aj slúžky, záhradníkov, umývačky, práčky,…

Zobraziť viac