Najčítanejšie Vaše príbehy 

Moja mamička bola vždy veľmi statočná a obetavá žena, spomína Gabriela Dolná

Vzkriesenie Ježiša Krista „Trpezlivý vytrvá do príhodného času, potom dostane blaženú odplatu.“ Moja mamička bola vždy veľmi statočná a obetavá žena. Skoro ráno vstávala a častokrát sa nestihla rozlúčiť zo starým dňom a nový ju už vítal. Vždy, keď potrebovala moju pomoc, niekedy len moju prítomnosť, alebo len to obyčajné pitie môjho kakavka, priplížila sa k mojej posteli, pohladkala ma láskavým, jemným dotykom a ako motýľ mi šepla do ucha…Gabinka. Ako zhypnotizovaná som ju nasledovala do kuchyne. Na sporáku rozvoniavala mäsová polievka. Veľkonočná nedeľa bola v znamení hydiny. „Kukaj na…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Päťdesiatka je pre niekoho najlepší vek, pre iného najhorší.

Päťdesiatka: to je bod, kde sa minulosť stretáva s budúcnosťou, kde sa zrkadlí životná múdrosť a zrelosť. Pre niektorých je to magické číslo, pre iných možno obdobie zmien a výziev. Ako sa však v skutočnosti cíti päťdesiatnik? Poďme sa pozrieť na obe strany mince.  Päťdesiatka je najlepší vek  Múdrosť a Skúsenosti: Po päťdesiatke máte za sebou dostatok životných skúseností. Poznáte svoje silné stránky aj slabiny, viete, čo vám robí radosť a čo nie. Táto múdrosť vám umožňuje lepšie sa rozhodovať a vnímať svet.  Sloboda a Sebavedomie: Mnohí ľudia po päťdesiatke…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Moja minimalistická veľkonočná výzdoba

Ešte donedávna bývala vždy pestrá. Celá rodina sme si sadli okolo stola a maľovali sme uvarené vajíčka. Starí, mladí i deti. Súťažili sme, kto namaľuje najkrajšie. Skúšali sme rôzne, najmä voskové techniky, ale najviac sa nám neskôr osvedčili farebné fixky. Vajíčka sa počas sviatkov zjedli a bolo po paráde. Od detstva mám rada tieto sviatky, ale čím som staršia, tým je moja výzdoba minimalistickejšia. Tento rok som vajíčka jednoducho nastriekala zlatou farbou.   Prvý krát, po mnohých rokoch budem na Veľkú noc sama. Už som sa s tým aj vyrovnala.…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Keď som stretla Petra, nemohla som uveriť svojmu šťastiu, ale rozprávka sa náhle skončila

Dnešná mládež sa sťažuje, že kvôli množstvu sociálnych sietí si mladí ľudia ťažko hľadajú partnera. Vzťahy netrvajú dlho a nemajú čas silnieť. Za všetko môže obrovský počet potenciálnych konkurentov a nereálne vysoké nároky na oboch stranách. A čo môžeme povedať o staršej generácii: vdovy, vdovci a obyčajní rozvedení. Plní nervov a nespokojnosti. Ako sa stať pokojným človekom, keď vám partner, s ktorým sa tak dlho snažíte vybudovať normálny rodinný život, jednoducho prestáva rozumieť? A takýchto situácií je každým rokom viac a viac. Michal, môj prvý manžel, bol zvláštny človek. Úprimne mu…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Čím som staršia, tým som so svojim životom spokojnejšia, hovorí pani Iveta

Mala som to urobiť skôr. Keď som bola mladšia, myslela som si, že v 55 rokoch budem bohatá. Keby som vedela, že nie, ušetrila by som si oveľa viac peňazí. Keby som mohla vrátiť roky späť, určite by som si vždy potrpela na pekný účes a kvalitné topánky. Mala som si sama seba vážiť a potom by si ma viac vážilo aj okolie. Neobanovala som síce nič, čo som v živote urobila,  len to, čo som neurobila. Určite som  mala venovať väčšiu pozornosť zdraviu. Napríklad som bola niekoľkokrát u lekára…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Ako si spomína na svoju maminku Juraj Višný (87), nestarnúci vzor zdravého životného štýlu

Ing.arch. Juraj Višný sa narodil v Bratislave v roku 1937, kde aj žil. Bol priekopníkom zdravého životného štýlu a kulturistiky v Československu. Propagátor, tréner, autor odborných kníh a prvým majstrom Československa v roku 1968. Hral vo filmoch Kdo chce zabít Jesii a Objíždka. V roku 1968 emigroval a odvtedy žije vo Švajčiarsku, kde patril k uznávaným architektom. Juraj Šebo o Jurajovi píše vo všetkých vydaniach Zlaté 60. roky. Juraj chodí často na Slovensko, intenzívne spolupracoval s časopisom Muscle&Fitness, bol tiež blogerom na ich webe. Precestoval vlastne celý svet. Je inteligentný,…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

Čas je naozaj relatívny, lebo ho vnímame cez seba, hovorí Ľubomír Motyčka

Bol to taký nápad. Zoberme sa 23. decembra. Ona ešte nemala 20, on ani 21. A bol vojak. K svadbe predsa patrí „opušťák.! Takí sme my boli „vychcaní.“Bola to malá svadba. A trochu čudná. Brat mi za ušami neustále šomral, aby som ušiel, že ešte mám čas.  Sobášiaci si poplietol meno nevesty, na čo som ja povedal NIE. A fotograf, asi tiež nie najtriezvejší, si nás zaostril ako v danej chvíli vedel. Ale, zobrali sme sa. Do rána, teda do Štedrého dňa napadlo 15 centimetrov snehu a ráno sa ma…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Naša generácia sa už v detstve stretávala s ozajstnými problémami, ktoré dnešní mladí ľudia nepoznajú, hovorí pani Anna.

V porovnaní s tým, aké mali detstvo mnohí naši rovesníci hlavne na vidieku, si dnešní mladí ľudia žijú ako v bavlnke. Mnohí starší vedia, čo je to nedostatok, nevyhnutnosť šetriť, odopierať si radosti  a zábavu. Už v detstve sa stretávali s naozajstnými problémami, ktoré dnešní mladí ľudia nepoznajú. Áno, zbierali sme z cestičiek našich detí každučkú smietku a mysleli sme, že im vytvoríme lepší štart do života…… teraz viem istotne to, že veľmi platí staré známe, že čo ma nezabije, tak to ma posilní. Ocko mi zomrel mladý a ostali…

Zobraziť viac
Aktuálne Vaše príbehy 

Bože, neviem si predstaviť verdikt, že mám rakovinu v takom mladom veku ako princezná Kate

Sledujem všetky smutné správy z Británie týkajúce sa diagnostikovanej choroby princezny Katy. Vôbec si neviem predstaviť tú šialenosť, v takom mladom veku s tromi malými deťmi. Ja som sa o svojej rakovine dozvedela pred desiatimi rokmi po prílete z Dubaja. Rozprávala som pánovi doktorovi úspešné story z Dubaja a on moje nadšenie zastavil a hovorí: Naďa, máte rakovinu.“ A ja stále nič. Potom bolo ticho a ja som sa opýtala: „Ja mám rakovinu?“ A on: „Áno!“ Ticho. A potom nasledoval neskutočný štvorročný scenár o prežitie. Nikdy som sa nesťažovala. Kolega…

Zobraziť viac
Najčítanejšie Vaše príbehy 

„Žime v láske priatelia!“ Klára Silva, svetobežníčka, ktorá sa v roku 1950 narodila v Bratislave

Ahojte priatelia! Pozrite sa na mňa. Volám sa Klára Silva. Prečo túto fotografiu zverejňujem? Chcem vám povedať, že nesedím doma, nelamentujem nad životom, nad chorobami a hlavne nad starobou. Ale žijem! Teším sa zo života. Mojím prstom ukazujem na nekonečnú diaľku a krásu života. Fotografujú ma mladí ľudia, ktorých stretnem. Oni potom potom moje fotografie posielajú svojim rodičom, aby ich inšpirovali. Cestujem sama a vždy sa usmievam. Doma som všade, aj pri mori. Mladí ľudia sú ku mne milí a srdeční. Prečo? Je to môj odraz, ktorý rozdávam iným. Táto…

Zobraziť viac