Kategória: Vaše príbehy

Niekedy mám pocit, že počas vianočných sviatkov sa nám podarí “ vyčerpať “ takmer všetky priania.  Všetci si posielame zdravie, lásku, šťastie, dobré vzťahy, pohodu v srdci….A často aj novoročným prípitkom máme to odhodlanie ich všetky naplniť. Kam sa však podeje pokoj a radosť z každého ďalšieho načatého dňa?! Mnohí si totiž pod pokojom a radosťou predstavujeme neprítomnosť problémov. Ale každý má “právo” v živote urobiť nejakú hlúposť, padnúť “na dno” a tiež pocítiť ublíženie okolia. ….Je šťastie, keď vtedy prídeme na správnu adresu – možno je to rodina, priatelia, alebo…

Už je to ôsmy rok čo budem na Štedrý deň večerať sám….. ale to nič, to je v poriadku. Ak je človek „obojživelník“ a dokáže byť s ľuďmi ale aj sám, je to, ako sa dnes moderne hovorí, v pohode. Od malička sme trávili biele Vianoce v Banskej Štiavnici u starej mamy štyria – za stolom pri bohatej večeri stará mama, otec, mama a ja. Až do roku 1990….. najprv odišla na druhý svet stará mama, v roku 1991 môj otec….. a potom sme zostali s mamou dlho sami, až…

Všetci pomaly dopisujeme poslednú kapitolu tohto roka. Naše príbehy sú rôzne. Niektoré pekné, iné nie. Každému z nás tento rok niečo dal, ale i vzal. Každého z nás niečomu naučil. Mňa naučil, že smrť je vždy tak blízko, takže by som mala žiť naplno. Naučil ma, že ľudia odídu, aj keď sľúbili, že zostanú navždy. Naučil ma, že niektoré veci sa nestávajú len tak a iné sa akoby zázrakom udejú, takže je lepšie, nič si neplánovať. Naučil ma bojovať svoje vlastné bitky. Naučil ma vidieť dobré veci, ktoré mám, namiesto…

Ako sa máme? Tak to som veľmi rada, že skvele. I my sa tak, máme jeden druhého a na druhú a dupľovane a fajne. Po zemplínsky FINOM. Streda už sa chystá k obedu… a šprintuje k večeru… a nastane ďalší deň a už len sa párkrát vyspíme a príde výplata. A potom sa rozkotúľa a znova budeme ako hundroši očakávať ďalší mesiac a prejdú roky a uvidíme svoj obraz v zrkadle, ktorý sa nám nie až tak veľmi páči, lebo na čele sa nám vyjavila ostrá notová osnova a pri…

Zdravie, pokoj, šťastie, radosť či nádej – to sú hodnoty, ktoré túži vlastniť každý. A čo bolesť? Tú sa snažíme čo najšikovnejšie obísť. Vyhnúť sa jej. Je naivné myslieť si, že sa to trvalo podarí. „Kto nikdy nepozeral na svet cez slzy, nevie o ňom nič“ – napísal francúzsky dramatik Viktor Hugo (1802 – 1885). Životná cesta obyčajne nie je rovina vystlatá mäkkou trávou, skôr je to vrch posiaty kopou skál. Každý z nás prežíva drámu na svojej vlastnej ceste. Tak, ako musí prasknúť kôstka, aby jadro uzrelo slnko, tak…

Atmosféra vianočná reve nasilu z rádia a vtiera sa tými gýčovými tónmi (nie všetky piesne) a mne len prichádza na um, prečo nás toto pozlátko tak „srdečne“ objíma a my to aj dovolíme. Ja osobne žiadne tieto muzičky k môjmu pokoju nepotrebujem… a ani v telke na jedno kopyto uletené „Santa“ príbehy a lacné vianočné braky bez ladu a skladu. Ale toto všetko cililingové mi nemôže zhnusiť to, čo ja cítim a na koho príchod sa teším. Jednoducho – vypnem… a nielen zvuk a obraz, ale pomaličky sa odmlčím svetu,…