Kategória: Vaše príbehy

Niektoré staršie ženy sa cítia byť osamelé, nespokojné so svojím manželstvom, alebo jednoducho hľadajú dobrodružstvo. Preto ich môže lákať prijať takéto ponuky a dúfať, že nájdu lásku, alebo romantiku. Iné staršie ženy odmietajú takéto ponuky a uvedomujú si, že je to pravdepodobne podvod. Niektorí muži zo zahraničia môžu mať zlé úmysly, ako napríklad vylákať peniaze, osobné údaje, alebo sexuálne obrázky od starších žien. Ale na druhej strane môžu byť aj úprimní a skutočne hľadať partnerku, ale to je veľmi zriedkavé. Tu je jeden príbeh z mnohých Eva je už 30…

Zobraziť viac

Mám  troch dospelých synov a tri vnúčatá. Pochádzam z dediny pri Topoľčanoch, ktorá sa volá Solčany. Zažila som tam pekné detstvo – také, na ktoré sa dnes už len nostalgicky spomína. Bolo plné radosti, smútku, ale aj sklamaní – skrátka všetkého, čo k životu patrí. V tejto dobe sa šport ešte robil kvôli radosti z pohybu a to bolo to, čo nás motivovalo. V mládežníckom veku som začala s hádzanou v našej dedine. Viedol nás náš učiteľ telocviku, ktorý bol na nás  športovcov veľmi prísny. Ale naučil nás  veľkej sebadisciplíne.…

Zobraziť viac

Mám 62 rokov. S bývalým manželom sme sa rozviedli pred  piatimi rokmi a a nebolo to vôbec jednoduché. Ako to už v takýchto prípadoch býva, našiel si mladšiu. Deti sa osamostatnili. Dcéra sa vydala a žije v Austrálii, syn má prácu v susednom Česku. Vnúčatá zatiaľ  nemám. Musím sa vám ale priznať, že sa vôbec necítim osamelo. Určite nehľadám nový vzťah. Nevidím v tom zmysel a to hneď z niekoľkých dôvodov. Už by ma nebavilo stále vyvárať, prispôsobovať sa niekomu. Uvedomujem si, že človek vo vzťahu musí prinášať aj obete…

Zobraziť viac

Každý deň sedím nad tým aj 5-6 hodín, úplne sa mi vyčistí a oddýchne myseľ, som maximálne sústredená. Len som zvedavá dokedy to vydržať moje oči, mám operovaný zelený aj šedý zákal. Odišli sme bývať do Hornej Vsi. Synovia má už tak nepotrebujú a zrazu som zistila, že neviem, čo s časom. Narazila som na stránky čo robia ľudia a zistila som, že je neskutočne veľa zaujímavých inšpirácií. Zaujalo má maľovanie šálok. Kúpila som si farby, maľovala som a keď som ich umyla, farby išli dole. Tak som si kúpila…

Zobraziť viac

Babička je niečo, čo si hlboko v duši nosím ako spomienku na začiatok mojej životnej cesty. Dávno predtým, ako sa mi dostala do rúk Babička Boženy Nemcovej, som mala už ako druháčka napísanú oslavnú básničku na moju babičku, ktorá je dodnes mojím anjelom strážnym. A Nemcovej Babičku spomínam preto, že bola tej mojej veľmi podobná. Aj tá moja bola nekonečne trpezlivá, láskavá, plná múdrosti a lásky, plná nehy a porozumenia ku všetkému, čo nás obklopovalo. Jej dedinský dvor, na ktorom som vyrastala, bol pre mňa a dodnes je rajom, z…

Zobraziť viac

Čas neúprosne a rýchlo letí. Boli sme deti a už sme dospelí a trošku viac. Zostávajú nám spomienky a verím, že žijeme v snoch, ktoré sme mali v našich hlavách, keď sme ešte chodili do školy. Boli sme obklopení láskou dospelákov okolo nás. Rástli sme v ich objatí, kresaní ich skôsenosťami, živení obrovskou láskou. Zároveň sme starli a oni starli s nami. Sily nám pribúdali, našim klenotom postupne ubúdali. Dali nám všetko čo mohli. Som za to vďačný a nezabúdam. Teraz keď ako 50 ročný mám to šťastie, že niektorých,…

Zobraziť viac

„Mnohí psychológovia  hovoria, že najťažšie je žiť sám so sebou. Vraj najpodstatnejšie je naučiť sa mať rád sám seba. Istý čas som to vnímala ako teóriu narcizmu, v pozícii len ja, len ja. Asi som si to zle vysvetľovala, lebo mi trvalo dlhšie, kým som to pochopila. Keď som prvýkrát letela lietadlom, v rámci prvotnej informácie ma poučili, že v prípade problému treba dať kyslíkovú masku najprv sebe a až potom svojmu dieťaťu. Aj keď som bola mladá a nemala som ešte deti, výrazne ma to pobúrilo. Veď najprv treba…

Zobraziť viac

Žijem v Rakúsku. Prišla som sem pred 22 rokmi ako opatrovateľka. V rodine, kde som pracovala, som si našla manžela. On bol vdovec, ja som bola rozvedená. Sme spolu už 7 rokov. Som mamou 2 synov, babkou a dokonca i prababkou, ktorí žijú na Slovensku. Ešte pred štyrmi rokmi som vyzerala takto (fotografie z tých čias nemám kvalitné, lebo som sa len veľmi nerada fotila): Bola som po ťažkej operácii a skoro rok som preležala v posteli a zajedala svoju nemohúcnosť. Ale vďaka manželovi som sa chvalabohu pozviechala.   V…

Zobraziť viac

Nedávno  sme uverejnili takú zaujímavosť, dlaň s čiarami života, na ktorej bola vyznačená aj čiara šťastia. Vraj ju nemá každý človek. Ja ju mám a môj život tomu zodpovedá. Ale ja nerada hovorím, že som šťastná, výstižnejšie slovo je spokojná so životom. Predurčili ma k tomu už moji rodičia. Dvaja krásni mladí ľudia sa zoznámili ako študenti Baťovej školy v Partizánskom. Zobrali sa a najskôr sa narodila moja sestra Alenka a po štyroch rokoch ja. Tak to mali skoro všetci ich rovesníci, absolventi Baťovej školy práce. Prvé dieťa hneď po…

Zobraziť viac