Kategória: Vaše príbehy

Pracovala som ako zdravotná sestra v ružinovskej nemocnici. Moja životospráva bola veľmi zlá od A po Z. Stresy, domácnosť, vnúčatá, môj otec s amputovanou nohou, manžela postihol infarkt. To sa ani nedá slovami všetko popísať. Kašľala som na seba a venovala som sa mojej rodine, ktorá ma potrebovala. Odniesol si to môj zdravotný stav. Dostala som akútny zápal a hydrosopsu žlčníka. Bola som v ohrození života. Po operácii mi bývalo stále zle, zvracala som, k tomu sa pridala hernia disku, ochrnula mi ľavá noha. Pridružil sa vysoký krvný tlak, zvýšený…

Moje spomienky na Zorku a naše dlhoročné priateľstvo vo mne znásobuje radosť na krásne spomienky spolu aktívne prežitého času, ale aj nemiznúci smútok za stratou veľmi blízkej kamarátky. Zorka mi veľmi chýba a nikdy sa to nezmení …Bola krásna, úspešná, veľmi obľúbená umelkyňa v očiach širokej verejnosti. Pre mňa bola úprimná, veľkorysá, chápajúca kamarátka, s ktorou som rada trávila voľný čas. Bola som rada, že som v začiatkoch jej podnikania mohla poradiť, pretože ja som podnikala už oveľa dlhšie. Mala výborný vkus, mala rada dizajn, bola veľmi pracovitá, zodpovedná a…

„Dnes chcem hovoriť o tajnej armáde našich dní. O nenápadnej sile, ktorá jediná pochopila, v akom nebezpečenstve sme sa ocitli. Tá armáda nemá drahú najmodernejšiu výzbroj. Nemá kozmickú techniku. Jej sila je vo vynikajúcom výcviku, v disciplíne, v dnes už nevídanej trpezlivosti a odolnosti. …Väčšina príslušníčok začínala ako záklaďáčky v slovenskej armáde krásy. Dnes by som ich postavenie charakterizoval vojenským výrazom déle sloužící. Tá armáda je dobre maskovaná, takmer všadeprítomná, a ak o nej viete, najľahšie ju rozoznáte podľa rovnošiat. Nemajú ich jednotné, ale veľmi podobné. Voľné plášte, trošku obchodené…

Už som zavadzala sama sebe. Nebola som schopná nič poriadne urobiť a to nehovorím o pohybe, sťaženej chôdzi, nemohla som sa pekne obliecť, ako by som chcela. Strašne ma moja konfekčná veľkosť iritovala. Mám 69 rokov a len teraz som si začala užívať život. Rifle mám veľkosť 31, cítim sa úžasne v mojom veku a viete, že aj celkom príťažlivo? Ale hlavne sa mám rada taká, ako som. Ako som vlastne pribrala? Taká váha sa nedá získať zo dňa na deň, takže pár rokov sa to nabaľovalo, až bola z…

Začnem základnou školou. Po jej skončení, sa každý musí rozhodnúť, ako ďalej. Tí, ktorí krásne maľujú, alebo sú nadaní na šport, hudbu, jazyky, matematiku…, to majú jasné. Ale väčšina, tak ako ja, buď poslúchne rodičov, aby prípadne splnili ich nenaplnené sny, alebo pokračujú v štúdiu, ktorým „nič nepokazia!“ Ďalším životným medzníkom je obdobie hľadania si životného partnera. V osemnástich nie je ťažké si nájsť“ životnú lásku,“ zaľúbiť sa na život i na smrť. Nikto tomuto veku nevyhovorí, že to nie je to pravé orechové. Po skončení štúdií príde obdobie hľadania…

Darinu poznám veľa rokov. Už v tridsiatke vážila 130 kg, čo je pri výške 155 cm naozaj veľa. Zobral si ju za ženu vdovec s dvomi malými deťmi, ktoré potom sama vychovala, lebo ich otec zomrel na infarkt. Ešte nemal ani 40 rokov. Darina im dala všetko, čo môže dobrá matka dať svojim deťom. Nie, nebola vynikajúca kuchárka, ale ako právnička zarábala dosť peňazí, aby mohli chodiť do kvalitných reštaurácii, nakupovať len to najlepšie jedlo. Deti vyrástli, odišli z domu a Darina zostala sama so svojim psom. Celý jej pohyb…

Autor televíznych Retro novín má bohatý  nielen pracovný archív, ale aj súkromný. Tu je jeho krásne vyznanie manželke: „Tak sme sa dnes s manželkou dožili výročia, ktorému sa hovorí „ZAFÍROVÁ SVADBA“. 45 rokov uplynulo skutočne ako voda. Možno aj preto, že sme sa vždy snažili chápať potreby jeden druhého, tolerovať chyby a obdivovať dobré vlastnosti a počiny. Život nám doprial mnohé radosti, najväčšie v podobe našich detí. Vďaka, láska moja, za všetko krásne, čo si mi za tých 45 rokov manželstva úprimne a zo srdca dala. Snažil som sa aj…

Moje manželstvo bolo  veľkým omylom. Áno, brali sme sa s mužom z veľkej lásky, narodili sa nám dvaja synovia, ale manžel dosť skoro podľahol alkoholu. S pribúdajúcimi rokmi čoraz viac času trávil v pivnici nášho rodinného domu medzi sudmi vína, ktoré sme sami vyrábali. Manžel bol totiž vinár. Pestovali sme hrozno, narobili sme sa ako kone, ale čo z toho, keď začal nekontrolovateľne piť. Veľakrát sa stalo, že sa tak spil, že ani nevládal vyjsť z pivnice hore a ľahnúť si do postele. Ráno som ho našla na zemi, prikrytého…