Riziko úrazov je teraz v lete vyššie. Viete ako poskytnúť prvú pomoc?
Pri zlomeninách je najdôležitejšie končatinu znehybniť. Ak čakáme na záchrannú zdravotnú službu najjednoduchšie je nechať postihnutého v relaxačnej polohe s podopretím, za minimálnej manipulácie s postihnutou časťou tela. Je to veľmi dôležité najmä pri podozrení na poranenie chrbtice, ku ktorému môže dôjsť pri rôznych pádoch a, bohužiaľ, v letnom období sa s týmto môžeme stretnúť pri skákaní do bazénov či iných vodných plôch. Platí teda, že s postihnutou časťou tela manipulujeme minimálne. Pokiaľ je to pre presun nevyhnutné, čo najlepšie zafixujeme. Hornú končatinu obyčajnou šatkou, opaskom, kusom dlhšej látky. Dolné končatiny sa najjednoduchšie znehybňujú prisunutím „zdravej“ k tej poranenej a následným zafixovaním taktiež šatkami či iným materiálom, čo máme po ruke. Je dôležité povedať, že v prednemocničnej a laickej fáze prvej pomoci nevieme, či je daná časť tela s kosťou zlomená, platí preto, že sa ku každému podozreniu radšej správame tak, akoby zlomená bola. S človekom po úraze komunikujeme, je vhodné urobiť tieň, alebo naopak primeraný tepelný komfort. Okolostojacich môžeme poprosiť, aby privolali pomoc, zároveň požiadame, aby rešpektovali súkromie a nevytvárali pre postihnutého horšie psychické podmienky.
Ako postupovať pri úraze, ktorý sprevádza krvácanie?
Pri veľkých krvácaniach štandardne platí, že prvým úkonom by mal byť priamy tlak na ranu. Postihnutý by v žiadnom prípade nemal pri ošetrení stáť, alebo sedieť. Ak je krvácanie na končatine a poranený dokáže spolupracovať, môžeme ho poprosiť, aby si na dané miesto tlačil sám a zodvihol ho nad úroveň srdca pokým pohľadáme vhodné pomôcky. Poslúžiť nám môže čistý kus látky, alebo zrolovaný obväz, ktorý vkladáme priamo do rany. Obmotaním takejto „rolky“ ďalším kusom tkaniny vytvoríme takzvaný tlakový obväz. Znovu platí, že s krvácajúcou končatinou manipulujeme čo najšetrnejšie a nakoniec ju zafixujeme. Ak krytie presakuje krvou, naložíme na neho ďalšiu vrstvu. Menšie odreniny či krvácania ošetríme aj v domácom prostredí umytím pod tečúcou vodou, môžeme použiť dostupnú dezinfekciu a leukoplast či obväz. Myslíme aj na vlastnú bezpečnosť a ak je to možné, používame rukavice, ale môžeme tiež improvizovať napríklad pomocou čistých mikroténových vreciek.
Ako poskytnúť prvú pomoc po vytiahnutí topiaceho sa z vody?
V prípade, že sme svedkami topenia sa, mali by sme neodkladne alarmovať záchrannú zdravotnú službu, aby boli na ceste už v čase, keď je takýto človek z vody vyťahovaný. Ak sme presvedčení, že je okolie bezpečné, pristupujeme k postihnutému a zisťujeme jeho vedomie oslovením a dotykom. Keď nám odpovie a spolupracuje, necháme ho v pohodlnej polohe, najlepšie ležať na boku na zemi. V prípade, že by po prehltnutí vody postihnutý zvracal, predídeme takto vdýchnutiu obsahu žalúdka do dýchacích ciest. Zabezpečíme tepelný komfort a psychickú podporu. Ak nereaguje, postihnutého položíme na chrbát, zakloníme mu hlavu a mierne otvoríme ústa. Priblížením nášho ucha k jeho ústam a pohľadom na jeho hrudník vidíme, cítime a počujeme prípadné dýchanie. V prípade, že je dýchanie nepravidelné, alebo nedostatočné, pristupujeme ku kardiopulmonálnej resuscitácii (KPR). Začíname tridsiatimi kompresiami v strede hrudníka s frekvenciou 100 – 120 za minútu a hĺbkou asi 5 – 6 cm. Ak sme trénovaní na záchranné vdychy striedame 30 stlačení a 2 vdychy. Samozrejme, aj s ohľadom na momentálnu situáciu „umelé dýchanie“ nie je nevyhnutné a pokračovať môžeme neustálym stláčaním hrudníka. Ak je však na blízku takzvaný automatický externý defibrilátor (AED) necháme si ho doniesť a riadime sa jeho pokynmi. Je skvelé, že už aj na Slovensku sa tieto prístroje nachádzajú na viacerých miestach a ich použitie je naozaj jednoduché aj pre laikov. Resuscitujeme pokým nás niekto nevystrieda, pokým postihnutý nezačne reagovať, napríklad spontánnym otvorením očí a pravidelným dýchaním, či pohybmi končatín, do času než príde zdravotnícka pomoc, alebo do vyčerpania.
Text Martina Pavlíková
Foto Depositphotos.com
