Raz mi cudzí neznámy muž napísal: „Budeš moja manželka!“ A ja som sa smiala na celý Zemlín.
Presne pred šiestimi rokmi mi toto moje sladké pokušenie napísalo… „Budeš raz moja manželka“
a ja som sa smiala na celý Zemplín. V ten deň to bol cudzí človek, neznámy muž, ktorý mi napísal o 20.08 na messenger túto novinku. Jednoducho si ma našiel na FB. A život bežal a my s ním kráčali… pomalými krokmi. Prišli i úskalia, nič nebolo iba ružové, ale nikdy slnko nezapadlo nad hnevom. I ja som v srdci cítila, že ten pravý prišiel… nie princ na koni, nie sultán s pokladom, nie šejk s majetkom niekde v Arábii… žiadne vzletné slová, realita… ČLOVEK, z mäsa a kostí, ktorého srdce bolo (a vždy je) nádherné, čisté a začali sme žiť rozprávku vo dvojici, pre dospelých. Na diaľku. Naťahovali sme sa denne online, vymieňali názory, súhlasili a i nie, video hovory boli súčasťou nášho každodenného života – ORAVA ZEMPLÍN – on a ja.
Už vyše tri roky je mojím manželom, skvelým, úžasným, i keď sem tam poriadne tresnem dverami a Zemplínčanka sa vo mne nezaprie . Ja divoká, on pokojný… on rieši a premýšľa, ja konám hneď za horúca, impulzívne… a nemám sa ani s kým poškriepiť, lebo je v tom najkrajšom tichu a usmieva sa… a tak si vediem hlasný monológ a on… čaká… . A mňa to vytáča a vždy mi povie… „Ako ty povieš, Alenočko mojo“ .
Napriek zdravotnému stavu (i môjmu), sme zohraní parťáci do koča i voza, v harmónii a súznieme na vlne lásky a každodennej obety. Žijeme rozprávkový život…
. Máme všetko, čo potrebujeme pre spokojný život a zastrešuje to Boh. A z neveriaceho (alebo skôr hľadajúceho) sa stal tento môj Boží tvorček mužom viery. Pridal sa… nebolo nutné nútiť, iba ukázať cestu. Láska hory prenáša…
Vážim si môjho manžela, jeho dobrotu, nádherné srdce a dušu, vždy mi adresuje pekné slová, dennodenné povzbudenia… je pre mňa vzpruhou, dodáva mi silu… .
Mirik môj… ĎAKUJEM za to všetko, čo sa hlboko a navždy vrylo do môjho srdca.
Text a foto Alenka Medvecká

