Prihováram sa vám z druhého konca sveta, z Austrálie
Každý rok tu prečkám zimu ako sťahovavé vtáky s mojimi vnučkami, ktoré sa tu narodili. A ja sa snažím byť starou mamou na plný úväzok aspoň tri-štyri mesiace v roku. Bola som pri ich príchode na svet, dokonca jednej z nich som prestrihla pupočnú šnúru. Vodievala ich do škôlky, teraz sú už všetky tri školáčky. Zdieľam ich mimoškolské aktivity, ktorých je dosť a sú pestré.
Keďže je tu čas vianočný a všetci ľudia sú v tomto období láskavejší a prajnejší, aj ja sa zúčastňujem rôznych slávností a udalostí. Sydney, kde žije moja rodina je veľmi kozmopolitné veľkomesto. Nájdete tu všetky rasy sveta, vierovyznania, všetky kultúry. A tak sa ľudia museli naučiť tolerovať a akceptovať jeden druhého. A vlastne príchod Nového roku sa tu slávi od septembra až do konca januára.
Tolerovať sa, prijať toho „iného druhého“ sa deti učia im prirodzenou, nenásilnou a hravou formou už od útleho detstva. Mať rád, pomáhať si navzájom, ctiť hodnoty každého človeka je základným krédom výchovy a vzdelávania v tejto krajine. V piatok som s mojimi vnučkami navštívila Detskú nemocnicu v Sydney, kde na recepcii odovzdali darčeky pre ťažko choré detičky, ktoré nemôžu stráviť vianočné sviatky v kruhu svojej rodiny. Vyrobili vlastné vianočné pozdravy , aby im aspoň takýmto spôsobom dali najavo, že ich majú rady a myslia na ne.
Moja najstaršia austrálska vnučka – 9 ročná, ktorá mala po tieto dni narodeniny sa rozhodla darovať nie malú finančnú čiastku zo svojich narodeninových peňazí dievčatku, ktorej osud ju najviac zaujal na jednej webovej stránke .Keď som sa jej spýtala, prečo to robí, odpovedala mi. „ Mám šťastie, že som zdravá, to dievčatko také šťastie nemá .A ja chcem prispieť k tomu, aby sa ju podarilo vyliečiť.“ A ďalšie otázky som už nemala….
Nedeľné ráno bolo oveľa veselšie. Deti – „ Záchranári na mori „ privítali Santu, ktorý priplával na člne a porozdával im sladkosti. Hoci more bolo skutočne riadne rozbúrené, zvládol to na jednotku aj so svojou družinou – veslárov. Bolo tam do 200 detí aj so svojimi rodičmi. Ich radosť bola neskutočná. Vidieť toľko emócií a radosti bol aj pre mňa veľký zážitok.
Trochu iné Vianoce, na ktoré sme my na súši zvyknutí. Ale tak isto to má svoje čaro.
Vám všetkým, ktorí čítate tieto riadky prajem krásne , ničím nerušené Vianoce, nech si každý v nich nájde to, čo ho najviac teší a čo najviac potrebuje.
Pozdravujem a želám zdravý, šťastný rok
Iveta Malíčková
