Pozrela som sa do zrkadla. Sakra! Starnem! Život odchádza a čo som stihla, čo som videla? Nič!“
Lýdia do päťdesiatky žila ako väčšina iných žien v jej veku. Práca, deti, večera pre manžela, televízia, niekedy cez víkend návšteva.
„Potom som sa raz pozrela do zrkadla. Sakra! Starnem! Život odchádza a čo som stihla, čo som videla? Nič!“
A tak sa to začalo. Začala chodiť do kina, na výstavy, kamkoľvek. Na všetko si urobila čas. Veľa cestuje po celom Slovensku. Zaujíma sa o všetko. Prezerá si mestá, pamiatky, hory, prírodu. Prespáva v lacných hoteloch a stravuje sa v lacných reštauráciách. Nepotrebuje veľa. Svojho manžela má rada, ale ten najradšej trávi čas len tak sediac v hojdacom kresle na chate. Dokonca začala sledovať stand-ap mladých komikov a počúva rap. Je fakt, že ich jazyk je niekedy vulgárny, ale Lýdia nie je žiadna moralizujúca starenka. „Myslím, že poznám, ak je niekto talentovaný, keď je text piesne dobrý a komik zábavný.“
„Teraz žijem naozaj veselo, ako nikdy predtým. Po skončení školy som sa vydala, potom prišli deti. Áno, celý čas som žila podľa určitého stereotypu. Ako milión iných žien, aj ja som v mladosti uzavrela zmluvu, tvrdú zmluvu o pravidlách života, o vzhľade… Bez manikúry som do práce nikdy nešla, ale v päťdesiatke som si zrazu povedala: Do pekla s touto zmluvou! Som slobodná! Prídem z práce, počúvam, čo sa mi práve páči, keď sa mi chce, idem s priateľkami na pohár vína, bláznim sa s vnučkou ako keby som bola jej rovesníčka. Možno si mladé mamičky ostatných detí na ihrisku myslia, že som baba šialená, ale ja som šťastná. Ony sú ešte mladé, ešte stále musia dodržiavať zmluvu. Ale ja nie a som veľmi šťastná!
Vrátila som sa domov z jedného z mojich výletov. Zavolala som svojej dcére. Je unavená, lebo bola s dcérkou v parku. Dobre, oddýchni, si zajtra prídem a uvarím vám vynikajúcu thajskú polievku. Mám nový recept!
Lýdia S.
Spracované podľa Alexej Beljakov
Foto Depositphotos.comp
