Žena, ktorá utiekla pred vlastným životom. Našla však tajomstvá, pred ktorými niet úniku
Dom po starej mame, odľahlá dedina, zvláštna povesť a minulosť, ktorá sa odmieta nechať pochovať. Šeptucha Tamary Dudy je príbehom o osamelosti, ženskej slobode, láske a spravodlivosti. A tiež o tom, že niektoré dedičstvá sa nedajú odmietnuť, aj keby ste veľmi chceli.
Niekedy človek nepotrebuje ďalšiu dovolenku, nový byt ani zmenu účesu. Potrebuje jednoducho odísť. Vypnúť telefón, zavrieť za sebou dvere a na chvíľu prestať plniť očakávania všetkých ostatných. Presne to urobí Oľha Petrivna Kryvenko. Na prvý pohľad má pritom všetko, čo by malo znamenať spokojný život. Je vzdelaná, úspešná prekladateľka s profesionálnym renomé a ženou, ktorá si zakladá na dôstojnosti a spoločenskom postavení. Za touto uhladenou fasádou sa však skrýva prázdnota, strach zo starnutia, samota a manželstvo, ktoré sa jej rozpadá pred očami. Rozhodne sa preto odísť do domu po starej mame. Na miesto, kde ju nikto nebude vyrušovať a kde si konečne môže utriediť myšlienky. Lenže niektoré miesta majú vlastnú pamäť.
Oľha pritom nie je žena, ktorá by sa bezhlavo vrhala do dobrodružstiev. Práve naopak. Jej život je postavený na poriadku, zvykoch a istotách. Dokonca aj pred narodeninami má svoj každoročný rituál: veľké upratovanie, triedenie dokumentov a bilancovanie uplynulého roka. Pri jednom takomto upratovaní narazí na list, ktorý jej pripomenie dávno zabudnutú starú mamu Uľanu. Dozvie sa, že jej stará mama zomrela vo veku 98 rokov a odkázala jej dom aj hospodárstvo v dedine Nezamožne. Práve tam sa začína jej nový život.
A ukáže sa, že zdedený dom nie je iba miestom na pokojné premýšľanie. Stará mama totiž nebola obyčajná dedinská žena. Mala povesť miestnej šeptuchy – ženy, ktorá poznala tajomstvá ľudského tela i duše, liečila, radila a pohybovala sa na hranici medzi tým, čo ľudia považujú za skutočné, a tým, čo si vysvetľujú mágiou.
Oľha postupne zisťuje, že s domom zdedila aj čosi oveľa komplikovanejšie. Minulosť, o ktorej sa nehovorilo, staré krivdy a hriechy, ktoré sa ani po desaťročiach nechcú stratiť v zabudnutí. A v dedine, kde sa každý s každým pozná, majú aj dávne tajomstvá svoje pokračovanie.
Tamara Duda si vybrala prostredie, ktoré má svoje osobité čaro. Odľahlé ukrajinské pohraničie, dedina ďaleko od veľkomestského zhonu, ľudia so svojimi zvykmi, poverami, slabosťami a nevyriešenými účtami. Na jednej strane čestnosť a súdržnosť, na druhej nízkosť, násilie, zrada a bezmocnosť.
A potom prichádza vojna…
Zrazu sa osobné problémy, dedinské spory a dávne tajomstvá ocitajú v úplne inom svetle. Vojna zasahuje do života obyčajných ľudí, mení ich priority a ukazuje, čo v nich skutočne je. Šeptucha tak spája intímny ženský príbeh s dramatickým osudom ukrajinského pohraničia.
Tamara Duda patrí medzi výrazné súčasné ukrajinské autorky. Píše aj pod pseudonymom Tamara Horicha Zerňa a okrem literárnej tvorby sa venuje prekladaniu. Jej debutový román Dcérka vyšiel v roku 2019 a vychádza z vlastných skúseností autorky, ktorá v rokoch 2014 až 2016 pôsobila ako dobrovoľníčka v Donbase. Kniha získala ocenenie BBC Kniha roka a v roku 2022 aj prestížnu Národnú Ševčenkovu cenu Ukrajiny.
Šeptucha predstavuje inú polohu jej tvorby. Je v nej viac mystiky, irónie, rodinných tajomstiev a každodenných ľudských slabostí. Zároveň však zostáva prítomná Ukrajina a jej bolestivá realita.
Milan Buno
